Što heta za redkaziamielnyja mietały, za jakija Tramp raźjušyŭsia na Kitaj
Napiaredadni mahčymaj sustrečy lidaraŭ ZŠA i Kitaja Piekin zrabiŭ niečakany chod, jaki moža stać jaho hałoŭnym kozyram na budučych pieramovach. Kitajskija ŭłady ŭzmacnili abmiežavańni na dostup amierykanskich kampanij da resursaŭ, krytyčna važnych dla vytvorčaści kampjutarnych čypaŭ, aŭtamabilaŭ i inšych vysokich technałohij. Čamu heta pytańnie na sto miljardaŭ?

Jakija pastaŭki abmiežavaŭ Kitaj i čamu jany važnyja
Havorka idzie pra redkaziamielnyja mietały — hrupu chimičnych elemientaŭ, jakija, niahledziačy na svaju nazvu, nie źjaŭlajucca redkimi ŭ ziamnoj kary. Adnak ich zdabyča — składany i darahi praces, bo jany raśsiejanyja siarod inšych parod i minierałaŭ.
Miescaŭ z vysokaj kancentracyjaj najbolš zapatrabavanych elemientaŭ vielmi mała, i adno z takich znachodzicca ŭ paŭdniovym Kitai. Mienavita tamu kraina na siońnia zabiaśpiečvaje kala 90% suśvietnych pastavak hetych resursaŭ.
Adzin z najvažniejšych takich elemientaŭ — dysprozij. Kali paraŭnoŭvać technałahičnuju industryju ź piakarniaj, dysprozij byŭ by jak razrychlalnik dla ciesta: jon vykarystoŭvajecca ŭ nievialikich kolkaściach, ale bieź jaho niemahčyma stvaryć ruchaviki dla elektramabilaŭ, vietranyja turbiny, vajskovuju techniku i abstalavańnie dla vytvorčaści čypaŭ.
Što kankretna zrabiŭ Kitaj?
Ministerstva handlu Kitaja značna ŭzmacniła isnujučy ekspartny kantrol, piša The Wall Street Journal. Ciapier lubaja kampanija — kitajskaja ci zamiežnaja — pavinna atrymać dazvoł ad uładaŭ KNR na ekspart luboj pradukcyi, kali bolš za 0,1% jaje koštu składajuć redkaziamielnyja elemienty.
Taksama byŭ pašyrany śpis zabaronienych dla ekspartu redkaziamielnych elemientaŭ, a ich pastaŭki dla vykarystańnia ŭ vajskovych metach za miažoj byli całkam zabaronienyja. Adnačasova Piekin uvioŭ partovyja zbory dla amierykanskich sudoŭ i pačaŭ antymanapolnaje rasśledavańnie ŭ dačynieńni da kampanii Qualcomm. Usio heta — častka kampanii ŭ adkaz na handlovyja abmiežavańni z boku Vašynhtona.

Jakija kampanii paciarpiać?
Jakija kankretna pradukty zakranuć novyja praviły, pakul nie jasna. Pad udaram mohuć apynucca jak sama syravina (čystyja redkaziamielnyja mietały), tak i pradukty ich pieršasnaj apracoŭki, pieradusim mahutnyja redkaziamielnyja mahnity. Akramia taho, abmiežavańni mohuć zakranuć i lubyja bolš składanyja kampanienty, u składzie jakich jość hetyja elemienty. Chutčej za ŭsio, Piekin naŭmysna pakidaje farmuloŭki tumannymi, kab zachavać hnutkaść na pieramovach sa Štatami.
Analityki z Capital Economics miarkujuć, što hatovyja spažyvieckija tavary, takija, jak noŭtbuki i smartfony, chutčej za ŭsio, nie dasiahnuć ustanoŭlenaha paroha ŭ 0,1%. Adnak pramiežkavyja tavary, naprykład, ruchaviki, mohuć jaho pieravysić.
Kitaj zajaviŭ, što budzie asabliva ŭvažliva kantralavać ekspart pradukcyi, pryznačanaj dla stvareńnia pieradavych čypaŭ abo padtrymki daśledavańniaŭ u halinie štučnaha intelektu. Heta pramy ŭdar pa amierykanskich lidarach, takich jak Nvidia.
Analityki bačać u novych praviłach jašče adnu schavanuju pahrozu. Pad udaram mohuć apynucca navat takija hihanty, jak Boeing — kampanii, jakija pracujuć adnačasova i na vajskovy, i na hramadzianski rynak. Ekśpierty miarkujuć, što im mohuć całkam pierakryć dostup da resursaŭ, navat dla vytvorčaści vyklučna hramadzianskaj pradukcyi.
Ci pojdzie Kitaj da kanca i što mohuć zrabić ZŠA?
Mnohija analityki ličać, što hetyja abmiežavańni — taktyka, jakuju abraŭ Piekin napiaredadni pieramovaŭ, choć niekatoryja zabarony, musić, zastanucca ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie. U adkaz Donald Tramp pryhraziŭ uviadzieńniem 100% mytaŭ na kitajskija tavary i dapuściŭ, što moža admianić sustreču ź Si Czińpinam.
U ZŠA taksama jość svaje ryčahi ŭpłyvu: jany vyrablajuć čypy dla štučnaha intelektu i pramysłovuju pradukcyju, naprykład, reaktyŭnyja ruchaviki, jakija Kitaj pakul nie zdolny asvoić samastojna.
Razumiejučy svaju ŭraźlivaść, Vašynhton pačaŭ dziejničać, kab pazbavicca ad kitajskaj zaležnaści. Jon buduje ŭłasny, poŭny łancužok pastavak — nie prosta dla zdabyčy syraviny, a mienavita dla vytvorčaści redkaziamielnych mahnitaŭ. Radoviščy redkaziamielnych elemientaŭ jość i za miežami Kitaja, adnak hałoŭnaja prablema nie ŭ samoj zdabyčy, a ŭ ich dalejšaj apracoŭcy.
Kitaj źjaŭlajecca amal manapalistam va ŭsim technałahičnym łancužku — ad uzbahačeńnia rudy da vytvorčaści hatovych mahnitaŭ. Kab stvaryć z nula ŭłasnuju infrastrukturu, supastaŭnuju z kitajskaj, ZŠA spatrebiacca hady.
Kamientary
Administracija trampa, sam tramp, sami otdali rynki riedkoziomov v Afrikie i Azii Kitaju !
SŠA trampa otkazaliś ot inviestirovanija i zaŝity intieriesov stran etich riehionov. Zanialiś pulanijem tomahavkami po narkołodkam madury, da obłavami, s primienienijem śpiecnaza i apačiej, na zavodach SŠA v poiskach nielehałov, a ministr Ministierstva Vojny SŠA, zaniat jubkami, štanami, borodami i raźmierom talii hienrałov SŠA, kak i raźviedki, objedinionnyje pod rukovodstvom tusi habort, zaniaty raskrytijem jevriejsko-masonsko-diemokrato-libierało-marsianskich zahovorov protiv mirotvorca trampa.
Kitaj podobrał to, čto brosił tramp !
Kitaj zajdiot viezdie i vsiudu, i navsiehda, otkuda uchodiat SŠA po prikazu trampa !