Mova1919

Brend sivoj kabyły

Vincuk Viačorka daje parady, na što varta źviartać uvahu rekłamistam pry biełaruskaj łakalizacyi zamiežnych brendaŭ.

Paru hadoŭ tamu Miensk zastavili vertykalnymi zašklonymi biłbordami z pretenzijaj na husty beau monde, z vyjavaju butelački da páchmiaciaŭ (© Vacłaŭ Łastoŭski) i z słovami:

«Novyj zapach ot Versace — Vanitas / Vanitas».

«Vanitas Versace — eto chvalebnaja oda žienstviennosti… Etot sijajuŝij i obvorožitielnyj parfium budiet moŝnym oružijem priekrasnoj pokoritielnicy mužskich sierdiec», — udakładniaje reklama.

Peŭna, menedžery Versace (jak i mnohich inšych firmaŭ) nie zadumvalisia, što biełaruski rynak roźnicca ad rasiejskaha jašče čymści, akramia hrašovaha razmachu. U pryvatnaści, moŭna j mentalna. (Sami rasiejcy časta pierakananyja, što ničym, i honiać nam siudy «Suvorovskuju kašu».) A pradstaŭniki Versace na biełaruskim rynku zaśviedčyli niekampetentnaść, nie papiaredziŭšy centralny ofis.

Dla rasiejskamoŭnych rasiejcaŭ u hetaj reklamie niama niedarečnaściaŭ (amal; usio ž peŭny korań sa značeńniem pachu čuvać). Znaŭcy łaciny abo prynamsi anhielskaje movy ŭbačać u naźvie reklamavanaje pachmiaci łacinski korań vanitas 'pycha' (paraŭn. nazvu ramanu Ŭiljama Takiereja «Vanity Fair» — «Kirmaš pychi»).

Ale reč u tym, što nośbit biełaruskaje movy — maju na ŭvazie jak aktyŭnych moŭcaŭ, tak i tych, chto vałodaje movaju pasiŭna, h. zn. jaje razumieje — nia moža nie pryhadać u źviazku z reklamaju, pahatoŭ što ŭ joj užytaje słova zapach, słovaŭ vanity, vanitavać. Jany taksama pachodziać z łacinskaj, ale ad inšaha koraniu — vomere (adpaviednaje dziejańnie) > vomitus (vynik).

Abaviazak reklamnika — «prahnać» nazvu praz usie movy, jakimi karystajucca pakupniki na adpaviednaj terytoryi. U savieckaj historyi byli precedenty, kali dadzienuju partyjnym načalstvam — dziela asabistych hieahrafičnych santymentaŭ — nazvu «Žihuli» dla ekspartu daviałosia mianiać na «Ładu», u t. ł. z pryčyny suhučnaści z gigolò, pašyranaju adrazu ŭ niekalkich eŭrapiejskich movach nazvaju nia samaj šanoŭnaj mužčynskaj prafesii.

Šeŭrale nia jedzie

«Lakalizacyja brendaŭ» — asobnaja, vialikaja, hrašajomistaja halina markietynhu. Firmy, jakija nie zvažajuć na lakalizacyju, niasuć straty. Chrestamatyjnyja prykłady — General Motors, jakija zapuścili na hišpanamoŭnyja rynki Chevrolet Nova, ale zhańbilisia, bo no va značyć 'nia jedzie'; cikaŭnyja sami daviedajucca, čamu Mitsubishi Pajero na tyja ž rynki pajšoŭ jak Mitsubishi Montero. Blizki da našaj sytuacyi z Vanitasam vypadak, kali kasmetyčny brend Clairol zapuściŭ u Niamieččynie Mist Stick. Ale ŭ hutarkovaj niamieckaj der Mist užyvajecca jak miakki varyjant anhielskaha shit.

McCartney. Mull of Kintyre 

Mull of Kintyre, oh mist rolling in from the sea / My desire is always to be here / Oh Mull of Kintyre…

(MakKartni taho leksyčnaha kurjozu nia viedaŭ, zrešty, i nia musić viedać. Jahonaja oda lubimaj šatlandzkaj miaścinie anijak z taho nia cierpić. U roznych movach padobnyja słovy niaredka majuć inšaje, a to i kantrasnaje, značeńnie, jak biełaruskaje ŭśmichacca i rasiejskaje uśmiechaťsia. A brendmajstry musiać viedać takija rečy, bo faktyčna ŭkaraniajuć novyja słovy ŭ tuju ci inšuju movu.)

U vyniku surjoznyja kampanii pačali zvažać na moŭnuju lakalizacyju. Ale ŭ kožnym razie stratehičnaje rašeńnie prymaje kampanija. Tak, niahledziačy na amal viekavuju historyju pratestaŭ abaroncaŭ čyścini polskaje movy suprać elektryčnaha brendu OSRAM, kampanija nia stała mianiać svaju ŭsiaśvietna viadomuju nazvu. U pryncypie nazvy kampanijaŭ, kali treba hlabalnaja paznavalnaść, nie mianiajucca. A voś imiony kankretnych praduktaŭ (madelaŭ) — časta. Voś i karejcy pamianiali dla rasiejcaŭ nazvu raspuščalnych łokšynaŭ «Dosirak» (heta prybliznaje vymaŭleńnie słova 도시락 'abied') na «Doširak».

Pahladzim, što kažuć sami biełarusy

Na žal, inšaziemcy ŭ apraŭdańnie mohuć spasłacca na hłuchatu da biełaruskaje movy tutejšych brendmajstraŭ, reklamnikaŭ, žurnalistaŭ. Aŭtary rasiejskamoŭnaha spokliču «Bolej za Biełaruś!», skarystanaha ŭ reklamach chakiejnaha čempijanatu (biłbordy jakoha ŭžo prakamentavaŭ Siarhiej Dubaviec) i Eŭravizii, vidavočna, nie zadali sabie pytańnia «Kudy ŭžo bolej!» 

«Žadajem vam bolš zabivać!». Heta pieršaja pałasa «Viačerniaha Minsku» jašče ŭ paru jahonaje dvumoŭnaści. Pierakład z rasiejskaj biez uvahi na toje, što ŭ biełaruskaj movie klučavoje słova moža mieć inšyja značeńni dy/abo asacyjacyi. Na ŭsiaki vypadak skažu, što heta zaklik da futbalistaŭ. Jość advarotny bok pytańnia. Kali tyja samyja rasiejcy ŭ raźliku na biełaruski rynak pierakładajuć jak umiejuć (pieradusim praz Huhal-Tranślejt) nazvy tavaraŭ ci standartnyja teksty na ŭpakoŭkach — heta varta vitać. Navat sustreŭšy chrestamatyjnyja ŭžo «tłuščy, vaviorki, vuhlavody» ci «Pšaničnuju pakutu» (u sensie muku!).

Biaz płaču dy lozunhaŭ

Niechta skaža sa spasyłkaj na sacyjolahaŭ, što ŭ Miensku dy inšych haradach biełaruskamoŭnych mizerny pracent. Maŭlaŭ, prahmatyčny biznes ekanomić na nieefektyŭnych vydatkach. Ale ž biełaruskaja — heta nia tolki litaraturnaja mova va ŭsich jaje varyjantach, ale taksama dyjalekty j «trasianka» (pidžyn ci kajne), a navat biełaruskamoŭnyja ŭstaŭki ŭ leksyčna rasiejskuju moŭnuju płyń. Urešcie, jość pasiŭnaje vałodańnie movaju, kali čałaviek jaje razumieje. A takich ludziej u biełaruskich haradach dakładna balšynia.

 I jość takaja materyjalnaja reč, jak imidž firmy. Kali kiraŭnictva razumnaje, jany ŭzvažać, što lepš: nastojvać na naźvie ci patrapić u anekdoty. Prablema, zrazumieła, nie ŭ Versace. Chaj sami dbajuć pra imidž. Darečy, ja zadavoleny, što paśla zhadki mnoju ŭ siecivie vanitasavaha pachu firma Versace trapiła ŭ čornuju naminacyju adnaho ź biełaruskich reklamnych konkursaŭ — akurat praz moŭnuju hłuchatu.

Prablema ŭ traktoŭcy Biełarusi jak asobnaha rynku z admietnaj moŭnaj sytuacyjaj usimi dastaŭcami tavaraŭ i pasłuhaŭ. Siudy ž zaličym brak biełaruskaje movy siarod movaŭ instrukcyjaŭ da tavaru ci pieraliku składnikaŭ praduktu na ŭpakoŭcy. Dla spažyŭca heta aznačaje, što i krainy Biełarusi — niama. Realnaja meta — ułučeńnie viedańnia biełaruskaje ŭ śpis kryteraŭ prafesijnaje prydatnaści dla naniatych zamiežnymi firmami. Kab nie było, siarod inšaha, tak, što ŭ makdaku prosiš kavu, a dajuć kakavu. Tamu varta zaŭvažać kožnuju padobnuju chibu i źviartacca mienavita ŭ hałoŭnyja ofisy zamiežnych kampanijaŭ. Tam nie saŭkí, jany viedajuć, što takoje lakalizacyja brendaŭ. Majem davoli redkuju mahčymaść biaz płaču (hinie-mova-hinie-kultura) dy lozunhaŭ patłumačyć kapitału na jahonaj, kapitału, movie, što treba zvažać na estetyčnyja pačućci niekalkich miljonaŭ patencyjnych pakupnikoŭ. Moža, zvolniać svaich niekampetentnych pradstaŭnikoŭ u Biełarusi dy nabiaruć tych, chto prynamsi słuchaje i čuje biełaruskuju movu.

Na dobry ład, va ŭniversytetach, dzie vučać na markietolahaŭ i reklamistaŭ, musić być adpaviedny specyjalny kurs. Kolki hadoŭ tamu ja byŭ zaprošany na zborku hurtka biełaruskaje movy ŭ «narhasie» (hurtka, naturalna, užo niama); tam byli akurat studenty-markietolahi, i my razvažali pra hetyja rečy; chtości braŭsia kursavyja pisać. Dyk voś budzie popyt ad biznesu — budzie i kadravaja prapanova. Vanitas ad Versače padkazaŭ stratehičnuju spravu.

Kamientary19

Ciapier čytajuć

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk10

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, kolki hrošaj atrymlivali ad kramloŭskaha fondu Łušč, Mirsalimava i Hieraščanka17

Kiraŭnik rajona Kurskaj vobłaści paprasiŭ Pucina zachapić ukrainskija Sumy1

Daradca Pucina ličyć, što SSSR «jurydyčna niedzie isnuje». Ale što tady ŭ Kramli robić Pucin?6

Rasiju asabliva razdražniaje Kaja Kałas5

«Mamkin piastun». U Minsku adkryłasia skandalnaja rasijskaja dastaŭka sušy — nazvy straŭ epatujuć7

Minadukacyi rekamienduje krucić na školnych vypusknych pieśni niaviestki Łukašenki6

Erdahan zapuściŭ prahramu pa masavaj praviercy vahi hramadzian na vulicach5

Praciahvajecca zbor hrošaj na vakacyi dla dziaciej palitviaźniaŭ. Ale sabrana tolki pałova sumy4

Biełaruska stamiłasia čakać viartańnia hrošaj za tur i pajšła ŭ sud. Turfirma: Usio navaliłasia, jak śniežny kom

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk10

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić