Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary

Javol! Słava vajs-ruskim dvornikam!

Nie ździŭlaješsia, ale ŭsio roŭna zaŭvažaješ čornyja dziry našaj pamiaci, piša na svaim błohu Siarhiej Astraviec.

Pryjemna ździviŭsia, pračytaŭšy, jak adzin niemiec adekvatna adreahavaŭ na našuju samachvalbu — “Minsk vielmi padmiecieny horad, voś!” — słovami: čystyja vulicy nia mohuć być apraŭdańniem taho, što ŭ vas adbyvajecca…

Kamu-kamu, a niemcu dobra viadoma: pry Hitlery ŭsio było ŭ hetym sensie ŭ poŭnym ažury! Berlin byŭ čyściutkaj stalicaj. A to pasadziać u skrynku jakoha-niebudź rusaka, jon davaj ścianać: Minsk — taki čysty horad, čyściej prosta nie byvaje, ja nia vidzieŭ, pa krajniaj miery ŭ nas u Rasiei. Znajšli ŭ kaho spytać! Ale j zachodnikaŭ u tupik sprabavali stavić: Minsk — vielmi čysty horad, ci nie, ha?! Luby narmalny čałaviek adkaža, što ŭ soniečny dzień śviecić sonca, a ŭ pachmurny jaho nia bačna.

Ale ž sutnaść pytańnia ŭ inšym, samo saboj. Jana ŭ tym, što horad čysty dziakujučy tolki adnamu-adzinamu. Voś ža zabyŭsia naš siońniašni biełarus, što Minsk zaŭsiody byŭ čystym horadam. Nie tamu, što hieroj našaha času źjaviŭsia, a tamu, što heta biełaruski, eŭrapiejski horad. Rusaki zaŭsiody ździŭlalisia čyścini, navat kali nami Piatro Mironavič kiravaŭ, jaki niadaŭna raptam straciŭ łasku. Adciała źnianacku biełarusu pamiać, trasca!

Haradziency ciapier mnie kažuć: ajaiaj, jak stała pryhoža — tratuary, plitka, raniej usio razłamanym zdavałasia. Dziakuj-dziakuj uładzie… Što ž, heta praŭda, ale nia treba pamiać svaju vyskrabać. Bruk ža lažyć z-za polskaha času dahetul i budzie lažać! Tak, pravaliŭsia jon byŭ miescami. Ale čamu? Bo tryvaŭ siemdziesiat hadoŭ pad transpartam, uvieś čas jaho ŭźnimali, bo praryvała truby, kłali nazad aby-jak, pa-saviecku. Tak, a ciapier jaho ŭvieś źniali całkam i pakłali nazad užo jak maje być, plus tratuary vybrukavali hranitam.

A što da vializnaj prostakutnaj plitki, jakuju pry Klackovie kłali, i jakaja vyhladaje błaha siońnia, dyk užo taksama dvaccać hod minuła, ale, što važna, nie było tady inšaj, voś i łamali jaje aby-jak, kab upliščyć u tratuary. Viadoma ž: pasyłali na Mars rakiety, padrychtavalisia Ziamlu źniščyć całkam, ale “bałharki”, jakuju niadaŭna pryjaždžaŭ kuplać na našym rynku siabra z Mastoŭ, u Savietaŭ nie było. Nie było elementarnaj pryłady piłavać betonnuju plitku. Nie da taho ž, kamunizm budavali… A zaraz na bałharku u ich hrošy jość i na hranit taksama. Ale heta zusim nia značyć, što ŭ nas było brudna i nieachajna, pakul nie aščaśliviŭ nas Boh ciapierašniaj uładaj. Biełarus, dzie tvaja pamiać?!

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ad rekietu da prodažu fota mahił. Jak vyhladaje znutry hrupoŭka Project X, jakaja viarbuje ludziej dla pieravozki mihrantaŭ ź Biełarusi ŭ ES8

Ad rekietu da prodažu fota mahił. Jak vyhladaje znutry hrupoŭka Project X, jakaja viarbuje ludziej dla pieravozki mihrantaŭ ź Biełarusi ŭ ES

Usie naviny →
Usie naviny

Źjaviŭsia novy rejtynh biełaruskich haradoŭ — voś jak vyhladaje top-208

U Minsku žančyna pavieryła machlaram, a nie ChatGPT1

U Baranavičach adrazu paśla naradžeńnia zahinuła niemaŭla1

Andrej Sańnikaŭ ličyć siabie «byłym prezidentam-elektam»33

«Nie zapatrabavana». Ź viadomaha kafe Mon Nom na Traktarnym prybrali biełaruskamoŭnaje mieniu1

Na čempijanacie Jeŭropy biełaruski barec daŭ poŭchu tytułavanamu turku za jaho nachabstva. Heta ledź nie kaštavała našamu miedala6

Aleś Bialacki sustreŭsia z prezidentam Polščy Karalem Naŭrockim2

Stała viadoma, na jakich umovach pakistanskija rabočyja buduć pracavać u Biełarusi2

Na Hrodzienščynie darohu pierad aŭtamabilem pierabieh vialiki statak dzikoŭ VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ad rekietu da prodažu fota mahił. Jak vyhladaje znutry hrupoŭka Project X, jakaja viarbuje ludziej dla pieravozki mihrantaŭ ź Biełarusi ŭ ES8

Ad rekietu da prodažu fota mahił. Jak vyhladaje znutry hrupoŭka Project X, jakaja viarbuje ludziej dla pieravozki mihrantaŭ ź Biełarusi ŭ ES

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić