Afiša

Prahrama V Mižnarodnaj navukovaj kanfierencyi «Nacyja padčas kryzisu»

V Mižnarodnaja navukovaja kanfierencyja Instytuta «Palityčnaja śfiera» «Nacyja padčas kryzisu. Nacyjanalnyja intaresy, identyčnaść, nacyjanalnaja ideja dy histaryčnaja palityka ŭ Centralnaj i Uschodniaj Jeŭropie paśla 2008 hoda»

*Dla naviedvańnia ŭ kanfierencyi ŭ jakaści hościa nieabchodna papiaredniaja rehistracyja

12 MAJA

18.30-20.30 — hatel Crownie Plaza (h. Minsk, vuł. Kirava, 13)

Publičnaja dyskusija «Fienomien biełaruskaj nacyi: dośvied intelektualnaha asensavańnia paśla 2000 hoda» (pamiaci Uładzimira Abušenka)».

13 MAJA

Ambasada Litoŭskaj Respubliki ŭ Biełarusi, h. Minsk, vuł. Zacharava, 68

10.00-11.45

Panel I. Histaryčnaja palityka

Aleh Dziarnovič (Biełaruś). Niaŭstojlivy vobraz: Vialikaje Kniastva Litoŭskaje ŭ hramadskaj dumcy i aficyjnym dyskursie sučasnaj Biełarusi (1990-ja – 2015 hh.)

Tomaš Błaščak (Polšča-Litva). Tapanimika haradoŭ i «dekamunizacyja publičnaj prastory» u Polščy paśla 2005 h.

Vadzim Ścieciuk (Ukraina). «Zakon ab dekamunizacyi» i histaryčnaja palityka ŭ sučasnaj Ukrainie: vykliki realizacyi

Alaksiej Łastoŭski (Biełaruś). Miakkaja biełarusizacyja histaryčnaj palityki

11.45-12.00 Kava-paŭza

12.00-14.00.

Panel II. Histaryčnaja palityka (č.2)

Katažyna Koncka (Polšča). Histaryčnaja palityka padčas kryzisu

Andrej Iseraŭ (Rasija). Prablemy vykładańnia historyi ŭ rasijskaj vyšejšaj škole.

Pavieł Cieraškovič (Biełaruś). Nacyjanalny ŭniviersitet u XXI stahodździ.

Danhiras Mačulis (Litva). Kino na ŭschod ad Odry: instrumient reprezientacyi kalektyŭnaj pamiaci ci zbroja histaryčnaj palityki?

Alaksandr Pahareły (Biełaruś). Užyvańnie i złoŭžyvańnie kryzisam. Kryzisny dyjahnaz u druku mižvajennaj BCHD-BNA i jaho aktualnaść

14.00-15.00. – Abied

15.00-16.30

Panel III. Nacyjanalnaja identyčnaść

Andžej Špaciński (Polšča). Novyja tendencyi ŭ kultury i nacyjanalnych pačućciach Adam Balcer (Polšča). Isłamafobija i nacyjanalizm u Centralnaj Jeŭropie.

Haiz Šajmierdzien (Kazachstan). Nacyjanalnaja identyčnaść kazachskaj iredenty: pastanoŭka prablemy.

Kazimiež Vujcicki (Polšča). Łakalnaja identyčnaść, tranślacyja kulturnaj spadčyny i nacyjanalnaja śviadomaść. Vypadak adnaho horada ŭ Dolnym Šlonsku i sproba abahulnieńnia

Ihar Rasolka (Biełaruś). Struktura nacyjanalnaj identyčnaści nasielnictva Biełarusi ŭ jeŭrapiejskim kantekście: dośvied paraŭnaŭčaha šmatmiernaha analiza

Iryna Macišyna (Ukraina). Pytańnie kancepcyi «Siabar-vorah»: ukrainskaje vymiareńnie (siemityjačny analiz)

16.30-18.00

Panel IV. Novyja formy identyčnaści

Natalla Ścieblina (Ukraina). Nacyjanalnyja ŭzajemaadnosiny i miascovyja miedyja: hieahrafija internet-navin Lvova i Adesy

Juljana Matasava (Ukraina). «Praca» žanočaha va ŭkrainskaj papularnaj muzycy 1990-2010-ch: sproby ŭvasableńnia nacyjanalnaha žadanaha

Alaksandr Łanieŭski (Biełaruś-Polšča). Anarchizm padčas kryzisu: prykład Biełarusi

Uładzisłaŭ Ivanoŭ (Biełaruś-Litva). Mova, kultura, sport, jak patencyjna «miakkaja siła» dziaržavy (čamu i jak Biełaruś ihnaruje patencyjał softpower?)

Anton Sajfułłajeŭ (Polšča). Paŭpieryfieryjny – postkałanijalny – aŭtentyčny. Honka za postmadernaj formaj.

18.30-20.30 – hatel Crownie Plaza (h. Minsk, vuł. Kirava, 13)

Publičnaja dyskusija «Nacyi i dziaržavy Uschodniaj Jeŭropy – pierśpiektyva 2026». Udzielniki: Alfredas Bumbłaŭskas (Litva), Andrej Kazakievič (Biełaruś), Hieorhi Kaśjanaŭ (Ukrajina), Alaksiej Miler (Rasija).

14 MAJA

Ambasada Litoŭskaj Respubliki ŭ Biełarusi, h. Minsk, vuł. Zacharava, 68

10.00-11.45

Panel VI. Histaryčnyja sprečki i mižnarodnyja stasunki

Alaksiej Miler (Rasija). Sutyknieńnie zachodniejeŭrapiejskaj i ŭschodniejeŭrapiejskaj kultur pamiaci

Hieorhi Kaśjanaŭ (Ukraina). Historyja na vajnie i vajna historyj: Ukraina – Rasija, pačatak treciaha tysiačahodździa

Alfredas Bumbłaŭskas (Litva). UŁB ci što supolnaha pamiž Vilenskim univiersitetam 1579 h., mahiloŭskim baroka Hłaŭbica, Kijeva-Mahilanskaj akademijaj i frontam Daniecka ŭ 2015 h.?

Ruścis Kamuntavičus (Litva). Historyja Biełarusi, napisanaja litoŭskim aŭtaram: jak jana moža vyhladać?

Ludvika Vłodek (Polšča). Reakcyi žycharoŭ polskaha Śpiša na kult «praklatych žaŭnieraŭ»

12.00-14.00

Panel VII.Histaryčnyja sprečki i mižnarodnyja stasunki (č.2)

Hienadź Karaloŭ (Ukraina). Pamiž Hiermanijaj i Rasijaj: kancepcyja Centralna-Uschodniaj Jeŭropy Oskara Chaleckaha

Rafał Leščyński (Polšča). Prahrama polskaj pravicy i ideja supracy z Zachodniaj Ukrainaj u 2014-2016 hh.

Hžehaž Klejn (Polšča). Polskija skrajnie pravyja ruchi ŭ dačynieńni da ŭkrainskaha kanfliktu

Piotr Ščepanik (Polšča). Miesca kanfliktu na ŭschodzie Ukrainy ŭ histaryčnaj śviadomaści palakaŭ

Mahda Pabin-Majchžak (Polšča). Rasijski impierski son: ad tradycyi da sučasnaj palityki

Bohdan Zavadevič (Polšča). Rola źniešnich aktaraŭ u sierbskaj partyjnaj palitycy paśla 2008 hoda

Alaksandra Katoŭska (Polšča). Nielehalnaja imihracyja z Paŭnočnaj Afryki jak vyklik dla ŭnutranaj biaśpieki Jeŭrapiejskaha Źviaza

Spampavać prahramu Program_be_2016

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary65

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary

Usie naviny →
Usie naviny

Alaksieju Chlastovu pryznačyli 14 sutak aryštu29

«Padarunak» ad režymu da Dnia palitviaźniaŭ». Što viadoma pra masavyja pieratrusy ŭ svajakoŭ aktyvistaŭ

Palak chacieŭ trapić u Biełaruś, pieralezšy cieraz płot u Litvie3

Pientahon apublikavaŭ druhuju častku rassakrečanych materyjałaŭ pra NŁA4

U Rasii vinavaciać USU va ŭdary pa internacie z padletkami. Ukraincy admaŭlajuć4

U Hrodnie kačka vyvieła kačaniat na čaćviortym paviersie adnaho z damoŭ. Vyšynia akazałasia praźmiernaj1

Kala «Pieršaha nacyjanalnaha handlovaha doma» ŭ Minsku testujuć novyja śviatłafory FOTY2

U Rasii całkam zabaranili armianskuju minierałku «Džermuk»5

«Nakiravaŭ aŭtamabil u bok palicyjantaŭ». U polskaj prakuratury prakamientavali spravu sa stralboj pa biełarusie ŭ Polščy12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary65

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić