Ułada1414

Łukašenka prakamientavaŭ rakietnyja ŭdary ZŠA pa Siryi

president.gov.by

Dziaržavam niedazvalalna vyrašać unutranyja pytańni za košt ahresiŭnaj zamiežnaj palityki. Ab hetym Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia ŭ čas razmovy z pracoŭnym kalektyvam AAT «Rečycadreŭ», kamientujučy niadaŭnija rakietnyja ŭdary ZŠA pa siryjskich vajennych abjektach.

«Ja kali heta daviedaŭsia, vielmi škadavaŭ. Vyrašać ŭnutrypalityčnyja pytańni za košt ahresiŭnaj zamiežnaj palityki — heta nie toj šlach, — padkreśliŭ Alaksandr Łukašenka. — Siońnia Amieryka ŭ adzinočku i navat sa svaimi bližejšymi nataŭskimi sajuźnikami nie zmoža pierakulić abo kiravać usim śvietam. Treba abmiežavać apietyty i zajmacca tym, dzie vielmi vialikija tvaje intaresy. A jany — u Paŭnočnaj Amierycy pieradusim».

Razam z tym kiraŭnik dziaržavy prapanavaŭ zirnuć na dadzienuju prablemu šyrej. Donald Tramp byŭ abrany narodam prezidentam ZŠA, adnak palityčnaja elita krainy i parłamient sprabujuć supraćstajać jamu. U hetych umovach amierykanski lidar starajecca vykonvać dadzienyja hramadzianam padčas pieradvybarčaj kampanii abiacańni, ale realizacyju hetych inicyjatyŭ usialak spyniajuć.

«Jamu treba dakazvać, što jon moža kiravać krainaj. A tam pieraškadžajuć, nie dajuć — i prajhrajuć, i niekatoryja bahatyja», — źviarnuŭ uvahu Alaksandr Łukašenka. I tady, kab vyrašyć unutrypalityčnyja pytańni i spadabacca ludziam, naciskajuć na knopku, adznačyŭ jon.

Ź inšaha boku, jość fakty hazavaj ataki na mirnych hramadzian u Siryi (kali jany praŭdzivyja), dadaŭ kiraŭnik dziaržavy. Chacia infarmacyja ab hetym zdareńni vielmi supiarečlivaja, jana stała farmalnaj pryčynaj rakietnych udaraŭ ZŠA.

Kiraŭnik dziaržavy pierakanany, što pierš čym pradprymać hetak surjoznyja dziejańni, nieabchodna hruntoŭna razabracca ŭ situacyi.

U prykład kiraŭnik krainy pryvioŭ źniešniuju palityku Kitaja. Heta mahutnaja dziaržava, jakaja vałodaje sučasnym uzbrajeńniem, nie ŭviazvajecca ŭ mižnarodnyja kanflikty — kraina pracuje nad raźvićciom svajoj ekanomiki i siońnia źjaŭlajecca suśvietnym lidaram pa mnohich pazicyjach.

Što tyčycca supraćstajańnia Rasii i Amieryki, Alaksandr Łukašenka ličyć, što hetyja dźvie jadziernyja impieryi nie dojduć da adkrytaha sutyknieńnia. U advarotnym vypadku śviet čakaje katastrofa, bo ŭ hetuju vajnu ŭviažucca i astatnija krainy, jakija vałodajuć jadziernaj zbrojaj. «Śviet padyšoŭ da vielmi niebiaśpiečnaj rysy, nikoli jašče hetaha nie było», — zaŭvažyŭ biełaruski lidar.

Na dumku kiraŭnika dziaržavy, lidary viadučych krain pavinny sieści za stoł pieramovaŭ, kab abmierkavać, u jakim śviecie chočuć žyć ludzi, i pryniać adpaviednyja rašeńni.

Kamientary14

Ciapier čytajuć

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć41

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć

Usie naviny →
Usie naviny

U Mahilovie mužčyna razhramiŭ kafe praź pieśniu Hazmanava19

Što na mohiłkach pavinny prybirać kamunalniki, a što svajaki4

U minskim hramadskim transparcie adklučyli knopki adkryćcia dźviarej6

Heta bolš padobna na zaharadny dom. Jak vyhladaje kvatera na 200 kvadrataŭ z terasaj u ŽK kala Dana Mall1

Jeŭrapiejskija krainy raskryli sietku, jakaja viarbuje padletkaŭ-kileraŭ1

Na svabodu vyjšaŭ asudžany pa spravie kanała «Armija z narodam» Siarhiej Jaraševič, muž Antaniny Kanavałavaj

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

«Sała z chlebam i krab ź ikroj mohuć być adnolkava smačnymi». Pra hety restaran havoryć uvieś Instagram13

Fielčar Arsień z prablemami słychu ź minskaj balnicy chutkaj dapamohi śpiavaje na movie žestaŭ i skaraje sacsietki VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć41

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić