Pahadnieńnie pa adzinaj rehijanalnaj sistemie supraćpavietranaj abarony (SPA) pamiž Biełaruśsiu i Rasijaj padpisali 3 lutaha ŭ Maskvie Dźmitryj Miadźviedzieŭ i Alaksandr Łukašenka. Razam z tym Rasija hatovaja nadać Biełarusi kredyt na niekalki miljardaŭ rubloŭ dadatkova.
Pahadnieńnie ab stvareńni adzinaj rehijanalnaj sistemie supraćpavietranaj abarony (SPA) pamiž Biełaruśsiu i Rasijaj padpisali 3 lutaha ŭ Maskvie Dźmitryj Miadźviedzieŭ i Alaksandr Łukašenka.
Razam z tym pamočnik Miadźviedzieva Siarhiej Prychodźka paviedamiŭ, što Rasija hatovaja pradstavić Biełarusi niekalki dziesiatkaŭ miljardaŭ rubloŭ kredytu dadatkova. Vice-premjer Alaksiej Kudryn udakładniŭ: 100 miljardaŭ rubloŭ. Heta tyja hrošy, jakija Łukašenka prasiŭ dla pierachodu va ŭzajemnym handli na adzinuju valutu. Chacia jašče tydzień tamu ministr finansaŭ RF Dźmitryj Pankin havaryŭ, što pytańnie vydačy kredytu navat nie razhladajecca.
Skručanaja hłybokim ekanamičnym kryzisam Rasija taksama nie hublaje nadziei pieravieści Biełaruś na rasijski rubiel, jaki abiasceniŭsia za paŭhoda na 60%. Najpierš Maskva nosicca z płanam nadać svajmu rublu status reziervovaj valuty. I Minsk vykarystoŭvaje hety čarhovy impierski punkcik, kab vybivać kredyty.
Toj ža Siarhiej Prychodźka pa skančeńni sustrečy dvuch kiraŭnikoŭ paviedamiŭ, što Biełaruś i Rasija raspracavali sumiesny płan dziejańniaŭ pa pierachodzie da adzinaj valuty — rasijskaha rubla. Płan raźličany na adzin hod, paviedamiŭ pamočnik prezidenta.
Adnačasova jon zaŭvažyŭ, što «nie varta zabiahać napierad i stavić terminy uviadzieńnia adzinaj valuty». «U płanie sumiesnych dziejańniaŭ pa hetym pytańni prapisanyja kankretnyja instrumienty. Heta technałahičnaja schiema… Biełaruś adnaznačna vykazałasia za pašyreńnie intehracyjnych pracesaŭ», — rastłumačyŭ S. Prychodźka.
Ale hałoŭnaje, čamu Kreml iznoŭ rasščodryŭsia, — heta padpisańnie pahadnieńnia ab stvareńni adzinaj sistemy supraćpavietranaj abarony. Faktyčna, heta ŭ zavualavanaj formie pieravod biełaruskaj supraćpavietranaj abarony ŭ padparadkavańnie Maskvy.
«Znakavaj padziejaj źjaŭlajecca ŭmacavańnie vajskova‑palityčnaha składnika našaha supracoŭnictva. My da hetaha dastatkova doŭha išli. Rabota skončanaja… Jaho realizacyja pavysić abaronazdolnaść Rasii i Biełarusi», — skazaŭ Dźmitryj Miadźviedzieŭ.
U bajavy skład adzinaj sistemy PVA prapanujecca ŭklučyć 5 avijačaściej, 10 zienitna‑rakietnych čaściej, 5 radyjotechničnych čaściej i adnu vajskovuju čaść radyjoelektronnaj baraćby. Kamandujučaha buduć naznačać na pasadu kiraŭniki abiedźviuch krain.
Rasija viadzie ŭsio bolš i bolš ahresiŭnuju palityku na postsavieckich terytoryjach. Takim čynam u vypadku novaha ŭzbrojenaha kanfliktu Rasii z adnoj z susiednich dziaržaŭ u vajnu moža być uciahnutaja i Biełaruś. Jak zajaviŭ hałoŭny kamandujučy Vajenna‑pavietranych siłaŭ RF hienierał‑pałkoŭnik Alaksandr Zielin, Biełaruś stanie pieršym ešałonam u achovie pavietranych miežaŭ sajuznaj dziaržavy. I bajcu 29‑aj zienitna‑rakietnaj bryhady Ivanu Šyłu, mahčyma, daviadziecca źbivać samaloty «vorahaŭ Rasii».
Kamientary