Hramadstva66

Prejhierman: Zhoda ŭ hramadstvie dapamahaje dziaržavie pieražyć hłabalnyja transfarmacyi

Hramadski kansensus z nahody nacyjanalnych intaresaŭ dapamahaje dziaržavie spakojna pieražyć čas hłabalnych transfarmacyj. Takoje mierkavańnie padčas čarhovaha pasiadžeńnia prajekta BISI i BiełTA «Ekśpiertnaje asiarodździe» — «Pasłańnie prezidenta Biełarusi. Pohlad u budučyniu» vykazaŭ zasnavalnik i dyrektar Rady pa mižnarodnych adnosinach «Minski dyjałoh» Jaŭhien Prejhierman, pieradaje BiełTA.

Fota Nadziei Bužan. 

«Rasstanoŭka akcentaŭ i vyznačeńnie ryzyk u mižnarodnym asiarodździ vielmi važnyja. Dobra, što jany pravilna robiacca. Ale, ź inšaha boku, jak viadoma z historyi mižnarodnych adnosin, adnaho tolki źniešniepalityčnaha instrumientaryja niedastatkova dla taho, kab krainy supraćstajali pahrozam i ryzykam, — adznačyŭ Jaŭhien Prejhierman. — Kali dziaržava narmalna funkcyjanuje i ŭ hramadstvie jość absalutny kansensus z nahody nacyjanalnych intaresaŭ i taho, jakim čynam ich realizoŭvać, to navat bolš uraźlivyja dziaržavy tradycyjna dosyć spakojna pieražyvajuć pieryjady transfarmacyi», — adznačyŭ ekśpiert. 

«Ale kali ŭ hramadstvie jość nadryvy, to nijakimi źniešniepalityčnymi instrumientaryjami i pravilnymi stratehijami ich, jak praviła, nie zamianić, — kanstatavaŭ Jaŭhien Prejhierman. — Na žal, toje, što my bačym na fonie prezidenckaj kampanii, jakaja prachodzić u krainie, kaža ab najaŭnaści prablem».

Ekśpiert źviarnuŭ uvahu, što ŭ biełaruskim hramadstvie daŭno isnavaŭ niejki kaštoŭnasny raskoł i ciapier nastupiŭ pieryjad jaho eskałacyi. «Pieršaje, pra što treba dumać, — što rabić z hetym unutranym eskałavanym raskołam, emacyjnym napružańniem, jakoje vylivajecca na vulicy. U pasłańni było niekalki važnych tezisaŭ z hetaj nahody. U čarhovy raz skazana ab kanstytucyjnaj reformie. Niejkija napracoŭki ŭžo jość, ale toje, što ŭ vyniku parłamientaryi prymuć, budzie zaležać ad tych prapanoŭ, jakija ŭ tym liku ŭ hramadstvie buduć vypracavanyja», — padkreśliŭ Jaŭhien Prejhierman.

Čytajcie taksama: «Biełaruś tolki jak «apošniaja dyktatura Jeŭropy»? Absalutnaja fihnia». Vialikaja hutarka ź Jaŭhienam Prejhiermanam

Kamientary6

Ciapier čytajuć

Bondarava dakałupałasia da vierša «Vaviorka» ŭ prahramie dziciačych sadkoŭ. Što ź im nie tak?4

Bondarava dakałupałasia da vierša «Vaviorka» ŭ prahramie dziciačych sadkoŭ. Što ź im nie tak?

Usie naviny →
Usie naviny

Davieranaj asobie łukašenkaŭskaha sparynh-partniora Ułachoviča dali kałoniju pa troch palityčnych artykułach4

Ułady chočuć zrabić Navahrudak horadam-muziejem5

Pieravozčyki raskazali, za kolki času ciapier prachodziać miažu aŭtobusy ŭ Polšču i Litvu

Učora Łatvija źmianiła praviły pierasiačeńnia miažy. Biełarusy sutyknulisia ź pieršymi ciažkaściami2

U biełarusaŭ u Rasii internet pracavać nie budzie7

Łukašenka: Pierad kožnym kiraŭnikom pavinna lažać šparhałka, kudy jon i kolki zaviazie traktaroŭ, kambajnaŭ i masła2

Uźbiekski cud: jak kraina pacichu stanovicca novym ekanamičnym drakonam12

Tramp prapanuje finansavać pieramohu Ukrainy za košt Kitaja1

Andžej Pačobut uvajšoŭ u pieralik troch finalistaŭ premii imia Sacharava

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Bondarava dakałupałasia da vierša «Vaviorka» ŭ prahramie dziciačych sadkoŭ. Što ź im nie tak?4

Bondarava dakałupałasia da vierša «Vaviorka» ŭ prahramie dziciačych sadkoŭ. Što ź im nie tak?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić