Vybary-202033

«Heta nieprymalna». Šerah krain praciahvaje vykazvacca nakont vybaraŭ u Biełarusi i akcyj pratestu

Fota Nadziei Bužan.

Šerah krain i pradstaŭnikoŭ Jeŭrapiejskaha sajuzu praciahvajuć vykazvacca z asudžeńniem nakont vybaraŭ prezidenta Biełarusi i padziejach, jakija adbyvalisia ŭ noč z 9 na 10 žniŭnia, piša «Viasna». Urad FRH, MZS Litvy i Čechii zajaŭlajuć, što vybarčy praces u Biełarusi nie adpaviadaŭ mižnarodnym abaviazalnictvam krainy i ahulnapryniatym demakratyčnym standartam. Taksama jany zaklikajuć biełaruskija ŭłady admovicca ad praźmiernaj siły suprać mirnych demanstrantaŭ.

Urad FRH: My asudžajem prymianieńnie siły suprać mirnych demanstrantaŭ

Jak piša TASS, aficyjny pradstaŭnik kabinieta ministraŭ FRH Štefien Zajbiert vykazaŭsia, što padčas hałasavańnia ŭ Biełarusi nie vykonvalisia navat minimalnyja standarty praviadzieńnia demakratyčnych vybaraŭ, što nieprymalna. 

«Vidavočna, što padčas prezidenckich vybaraŭ tam [u Biełarusi] nie vykonvalisia minimalnyja standarty demakratyčnych vybaraŭ. Na naš pohlad, heta nieprymalna», — skazaŭ jon. — Šmatlikija paviedamleńni ab sistematyčnych parušeńniach vartyja davieru. U hetaj suviazi vyklikaje vialikaje škadavańnie, što Biełaruś nie padała nijakaj mahčymaści pracavać naziralnikam ABSIE», — śćviardžaŭ Zajbiert. Pa jaho słovach, «pieraškody čynilisia i biełaruskim naziralnikam».

«Palityčnaje kiraŭnictva krainy pavinna pryniać volu naroda. My asudžajem prymianieńnie siły suprać mirnych demanstrantaŭ na vulicach Minska i ŭ inšych nasielenych punktach krainy, my asudžajem taksama šmatlikija zatrymańni, u tym liku žurnalistaŭ, i abmiežavańni dostupu da Internetu», — zajaviŭ pradstaŭnik Kabmina FRH.

Pradstaŭnik urada FRH zajaviŭ, što Jeŭrasajuz maje namier abmierkavać, jak adreahavać na prezidenckija vybary, jakija prajšli ŭ Biełarusi, i vypracavać ahulnuju pazicyju pa situacyi ŭ krainie.

«My razam z našymi jeŭrapiejskimi partniorami pierad hetymi vybarami zaklikali pravieści ich sumlennym i spraviadlivym čynam», — nahadaŭ Zajbiert.

«Urad FRH zaklikaje palityčnaje kiraŭnictva krainy zabiaśpiečyć prava žycharoŭ Biełarusi na schody, svabodu vykazvańnia mierkavańnia i atrymańnie infarmacyi», — skazaŭ jon.

MZS Litvy: Zaklikajem biełaruskija ŭłady nieadkładna spynić palityčna matyvavanyja pieraśledy apanientaŭ

Z zajavaj ab tym, što prezidenckija vybary ŭ Biełarusi nie adpaviadali mižnarodnym abaviazalnictvam krainy i ahulnapryniatym demakratyčnym standartam, a taksama nie byli svabodnymi i spraviadlivymi, vystupiła Ministerstva zamiežnych spraŭ Litvy, piša tut.by.

«Urad Biełarusi ŭ čarhovy raz nie zabiaśpiečyŭ pavahu pravoŭ i svabod čałavieka, prakaciłasia chvala represij suprać hramadzianskaj hramadskaści, palityčnych aktyvistaŭ, kandydataŭ na pasadu prezidenta, srodkaŭ masavaj infarmacyi. Prymianieńnie praźmiernaj siły suprać mirnych demanstrantaŭ kateharyčna nieprymalna i padlahaje asudžeńniu», — havorycca ŭ zajavie.

Źniešniepalityčnaje viedamstva Litvy taksama adznačaje, što Biełaruś u parušeńnie svaich abaviazacielstvaŭ nie stvaryła ŭmovaŭ dla pracy mižnarodnych i niezaležnych naziralnikaŭ za vybarami. 

«My zaniepakojenyja tym, što zakliki Litvy i mižnarodnaj hramadskaści spynić represii i zabiaśpiečyć umovy dla prazrystych vybaraŭ byli praihnaravanyja. My zaklikajem biełaruskija ŭłady nieadkładna spynić palityčna matyvavanyja pieraśledy apanientaŭ, vyzvalić usich niezakonna zatrymanych, pavažać pravy i svabody čałavieka», — adznačajuć u MZS Litvy.

Litva zacikaŭlenaja ŭ raźvićci dobrasusiedskich adnosin, zasnavanych na ŭzajemnaj pavazie i daviery. Adnak heta zaležyć taksama ad voli i dziejańniaŭ susiedniaj krainy.

Jak paviedamlaje «Radyjo Svaboda», mižfrakcyjnaje deputackaje abjadnańnie ŭ Viarchoŭnaj Radzie Ukrainy «Za demakratyčnuju Biełaruś» zaklikała svaich kalehaŭ nie pryznavać vyniki vybaraŭ prezydenta ŭ Biełarusi.

MZS Čechii: Vybary ŭ Biełarusi nielha ličyć svabodnymi i demakratyčnymi

Ministerstva zamiežnych spraŭ Čechii taksama nazvała biełaruskija prezidenckija vybary niedemakratyčnymi. Zajavu viedamstva pryvodzić TASS.

«MZS Čechii vykazvaje zaniepakojenaść z nahody chodu ciapierašnich prezidenckich vybaraŭ u Biełarusi, [jakija] nielha ličyć svabodnymi i demakratyčnymi», — havorycca ŭ tekście dakumienta.

Tam ža śćviardžajecca, što biełaruskija siłaviki dazvolili sabie niedapuščalnyja dziejańni, dušačy pratesty hramadzian, a dziaržava ihnaruje hramadskuju padtrymku apazicyi. Asobna ŭ češskim MZS panarakali na toje, što ŭłady Biełarusi nie dapuścili na hałasavańnie naziralnikaŭ ABSIE.

Deputat Jeŭraparłamienta: Vybarčy praces nie adpaviadaje minimalnym mižnarodnym standartam

Z krytykaj biełaruskich uładaŭ vystupiŭ deputat Jeŭraparłamienta, staršynia delehacyi Jeŭrapiejskaha parłamienta ŭ Parłamienckaj asamblei Jeŭranest Andrus Kubilius. Jon zaklikaŭ ES i jaho zachodnich partnioraŭ zapatrabavać u Łukašenki pravieści prazrysty padlik hałasoŭ abo novyja svabodnyja i sumlennyja vybary i vyzvalić usich palitviaźniaŭ.

«Sfalsifikavanyja ličby, abvieščanyja režymam Łukašenki, nie adlustroŭvajuć demakratyčnuju volu naroda Biełarusi. Vybarčy praces, jakim kiravaŭ režym Łukašenki, nie adpaviadaje minimalnym mižnarodnym standartam vartaha davieru pracesu, demakratyi, prazrystaści i viaršenstva zakona.

Łukašenka sprabuje skraści demakratyčnyja, svabodnyja i sumlennyja vybary. Jon skraŭ kandydataŭ, siabraŭ vybarčych kamisij, niezaležnych naziralnikaŭ, i jon sprabuje skraści hałasy i suvierenitet u naroda. Skradzienyja vybary treba viarnuć narodu Biełarusi, a Biełaruś viarnuć u jeŭrapiejskuju siamju», — skazaŭ jeŭradeputat.

Raniej premjer-ministr Polščy Mateuš Maraviecki vystupiŭ ź inicyjatyvaj pravieści nadzvyčajny samit Jeŭrapiejskaha sajuza, pryśviečany situacyi ŭ Biełarusi paśla niadaŭnich prezidenckich vybaraŭ.

Z zaklikam da biełaruskaj milicyi vyzvalić usich aryštavanych z nočy 9 na 10 žniŭnia vykazaŭsia prezident Łatvii.

Nieadkładna vyzvalić usich zatrymanych ciaham minułaj nočy zaklikali Viarchoŭny pradstaŭnik Jeŭrapiejskaha Sajuzu ŭ zamiežnych spravach i palitycy biaśpieki, vice-prezident Jeŭrakamisii Žazep Barel i kamisar pa pytańniach dobrasusiedstva i pašyreńnia ES Olivier Varhiej.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy4

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku i vakolicach pabudujuć novyja žyłyja rajony3

Mužčyna tačyŭ nož i zahinuŭ

«Treba razvaročvać aŭtobusy». Pieravozčyki damovilisia zmahacca ź ludźmi, jakija pierasadžvajucca na miažy9

Italija płanuje pabudavać najdaŭžejšy padviesny most u śviecie — u Sicyliju6

Azierbajdžan i Armienija adkryjuć transpartny kalidor pry ŭdziele ZŠA i biez udziełu Rasii6

«Adčuvańnie — fantastyčnaje». Ihar Kulej ździejśniŭ dziciačuju maru i staŭ pryvatnym piłotam u Polščy5

Sierhiejenka nosić hadzińnik «Śmierć špijonam», a Vakulčyku žonka nie dazvoliła6

U Minsku mužčyna čaplaŭsia da maładoha chłopca na prypynku. Chłopiec akazaŭsia amapaŭcam17

Cichanoŭskaja adkazała, čamu dahetul nie vyvučyła litoŭskuju movu10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy4

Amierykanski žurnalist Šuster raskazaŭ, jak jaho ŭhavorvali zrabić intervju z Łukašenkam. Navat prapanoŭvali hrošy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić