Płanieta-limon: astranomy sprabujuć razhadać pryrodu niezvyčajnaha zvyšraściahnutaha abjekta ŭ kosmasie
Jaje atmaśfiera całkam pazbaŭlena vadarodu, kisłarodu i azotu. Zamiest hetaha jana składajecca ŭ asnoŭnym z hieliju i malekularnaha vuhlarodu. Navukoŭcy miarkujuć, što ŭ nietrach hetaj niezvyčajnaj płaniety pad uździejańniem kałasalnaha cisku mohuć utvaracca sapraŭdnyja dyjamienty.

Pryroda redka imkniecca da idealnych hieamietryčnych form. Kožny školnik viedaje, što naša Ziamla nie źjaŭlajecca idealnym šaram. Ułasnaje viarčeńnie prymušaje našu płanietu ledź zaŭvažna vyciahvacca na ekvatary, što robić jaje prykładna na 0,3% šyrejšaj tam, čym pa linii ad polusa da polusa. Adnak hetaja roźnica ništo ŭ paraŭnańni z abjektam PSR J2322-2650b, masu jakoha možna paraŭnać z Jupiteram.
Jak paviedamlaje The New York Times, niadaŭniaje daśledavańnie teleskopa «Džejms Ueb» pakazała: ekvataryjalny dyjamietr hetaj płaniety na 38% bolšy za palarny. Heta nadaje joj dziŭnuju formu limona i vielmi śpiecyfičnuju atmaśfieru.
Abjekt PSR J 2322‑2650b byŭ adkryty ŭ 2011 hodzie radyjoteleskopam Parks u Aŭstralii na adlehłaści bolš za 2000 śvietłavych hadoŭ ad Ziamli.
Hety hazavy hihant pamieram ź Jupiter unikalny tym, što krucicca vakoł pulsara — zvyšščylnaj zorki, jakaja zastałasia paśla vybuchu zvyšnovaj. Płanieta znachodzicca ŭsiaho za 1,6 miljona kiłamietraŭ ad zorki (dla paraŭnańnia: Ziamla za 150 miljonaŭ kiłamietraŭ ad Sonca) i robić poŭny abarot vakoł jaje ŭsiaho za vosiem hadzin.
Navukoŭcy źviazvajuć niezvyčajnuju formu abjekta ź jaho ekstremalnaj blizkaściu da zorki, čyja mahutnaja hravitacyja litaralna raściahvaje płanietu. Heta pryvodzić da źjaŭleńnia svojeasablivaha «vostraha nosa», adkul materyja vyryvajecca vonki i pa śpiralnaj trajektoryi nakiroŭvajecca da pulsara.
Upieršyniu zazirnuć u atmaśfieru abjekta dazvolili infračyrvonyja instrumienty teleskopa «Džejms Ueb». Atrymanyja vyniki ździvili vučonych.
U adroźnieńnie ad zvykłych hazavych hihantaŭ hetaja płanieta całkam pazbaŭlena vadarodu, kisłarodu i azotu. Zamiest hetaha jana składajecca ŭ asnoŭnym z hieliju i malekularnaha vuhlarodu. Astranomy adznačajuć, što takoha spałučeńnia jany raniej nikoli nie sustrakałasia ŭ svaich nazirańniach.
Taki skład niepasredna ŭpłyvaje na abličča płaniety: vuhlarodny pył i čaścicy, padobnyja da sažy, vierahodna, afarboŭvajuć jaje ŭ nasyčany ciomna-čyrvony koler, a ŭ niebie farmujuć vobłaki z hrafitu.
Navukoŭcy miarkujuć, što ŭ płanietnych hłybiniach hety vuhlarod pad vysokim ciskam moža pieratvaracca ŭ dyjamienty, u toj čas jak na pavierchni bušujuć mahutnyja štormy, pałosy jakich vymaloŭvajuć hihanckija ŭzory ŭ formie litary W.
Dziŭnyja ŭłaścivaści PSR J 2322‑2650b prymušajuć navukoŭcaŭ sumniavacca ŭ tym, ci źjaŭlajecca abjekt PSR J 2322‑2650b płanietaj. Mahčyma, heta astatak zorki, jakuju pulsar pavolna pažyraŭ na praciahu miljonaŭ hadoŭ. Takija sistemy nazyvajuć «čornymi ŭdovami». Kali hetaja hipoteza viernaja, to abjekt užo straciŭ 99,9% svajoj pieršapačatkovaj masy, i astranomy zaśpieli jaho ŭ samyja apošnija imhnieńni pierad poŭnym źniknieńniem.
U toj ža čas astranomy dapuskajuć i inšy varyjant: heta moža być absalutna novy typ kaśmičnych cieł, jaki jašče nie maje nazvy. Vučonyja spadziajucca znajści «bratoŭ» hetaha abjekta, kab zrazumieć, ci źjaŭlajecca «płanieta-limon» unikalnaj anamalijaj abo novym kłasam kaśmičnych abjektaŭ.
Kamientary