Kultura

«O Jezau hiaras, pahajleki musu!». Cikavy fotafakt z Hierviackaha kaścioła

Historyk Aleh Dziarnovič, naviedaŭšy na vychadnych kaścioł u Hierviatach u Astravieckim rajonie, źniaŭ tam śpiecyfičnuju cikavostku, jakoj padzialiŭsia ŭ Fejsbuku: tekst malitvy pa-litoŭsku, nadrukavany ruskaj kirylicaj.

«Raniej u Hrodzienskaj dyjacezii sustrakaŭ teksty malitvaŭ pa-polsku, napisanyja rasijskaj kirylicaj. Vynikaje, što litoŭskaja mova ŭ Hierviatach zachavałasia tolki ŭ niejkim razmoŭnym varyjancie».

U kamientaryjach Dziarnoviču adrazu słušna zapiarečyli, što takoha być nie moža, kab litoŭskaja mova ŭ vakolicach zachavałasia tolki ŭ razmoŭnym varyjancie, pakolki z pačatku 1990-ch i da hetaha hoda ŭ susiednich Rymdziunach pracavała škoła ź litoŭskaj movaj navučańnia (adna ź dźviuch takich u Biełarusi). Tamu tyja, chto ŭ hetuju škołu chadziŭ, musiać umieć čytać pa-litoŭsku narmalna, biez patreby rabić tranślitaracyju. 

Ale dla kaho ŭ takim vypadku ŭ kaściole padrychtavanyja hetyja cydułki? Mahčyma, dla starejšaha pakaleńnia parafijan, jakija ŭ savieckija časy nie mahli chadzić u litoŭskamoŭnuju škołu, bo jaje tut nie było, a tamu, choć jany i karystajucca litoŭskaj movaj u štodzionnym žyćci, piśmovaha jaje varyjantu tak i nie zasvoili. Kali heta tak, to heta lišniaje paćviardžeńnie taho, nakolki vialikuju rolu ŭ zachavańni nacyjanalnych movy i kultury ŭ sučasnym śviecie adyhryvaje nacyjanalnaja adukacyja. 

Vakolicy Hierviataŭ — adzin z dvuch ankłavaŭ pražyvańnia litoŭskamoŭnaha nasielnictva, jakija da hetaha času zachavalisia ŭ Biełarusi (druhi — vakolicy vioski Pielasa ŭ susiednim Voranaŭskim rajonie). Pavodle sučasnych daśledčykaŭ, žychary hetych dvuch ankłavaŭ mohuć mieć roznaje etničnaje pachodžańnie. Kali ŭ vakolicach Pielasy žyvuć naščadki kolišnich prusaŭ, pierasielenych tudy jašče ŭ časy Vialikaha Kniastva Litoŭskaha dla niasieńnia vajskovaj słužby, to ŭ vakolicach Hierviataŭ — naščadki kolišnich aŭtachtonnych bałckich plamionaŭ, jakija žyli tut spradviek, i ŭ adroźnieńnie ad svaich susiedziaŭ, daŭžej zdoleli nie słavianizavacca i zachavać svaju movu i kulturu.

Praŭda, u budučym heta moža być jašče składaniejšym, bo pad metanakiravanuju začystku hramadzianskaj supolnaści, jakuju pravodzić u apošnija dva hady biełaruskim režym, trapili i kulturnyja ŭstanovy nacyjanalnych mienšaściaŭ. Z novaha navučalnaha hoda litoŭskija nacyjanalnyja škoły, jak i polskija, u Biełarusi buduć, jak raniej paviedamlałasia, pieraviedzienyja na ruskuju ci biełaruskuju movu navučańnia.

Darečy, z kolišnich parafijanaŭ Hierviackaha kaścioła pachodzić prynamsi adna z asobaŭ, jakaja ŭvachodzić u litoŭski zmaharny panteon. Heta ksiondz Bronius Łaŭrynavičus (1913—1981), jaki naradziŭsia i vyras u vioscy Hieluny za 5 kiłamietraŭ ad Hierviataŭ. Jon byŭ adnym z udzielnikaŭ dysidenckaha ruchu ŭ Litvie ŭ saviecki čas, uvachodziŭ u skład miascovaj Chielsinskaj hrupy. A ŭ 1981 hodzie zahinuŭ pad kołami aŭtamabila na skryžavańni ciapierašnich Kalvaryjskaj (Kalvarijų) i Hrunvaldskaj (Žalgirių) vulic u Vilni. Ciapier na hetym skryžavańni znachodzicca skvier imia Broniusa Łaŭrynavičusa, a ŭ im — pomnik jamu. 

Pomnik Broniusu Łaŭrynavičusu ŭ adnajmiennym skviery ŭ Vilni. Fota: «Vikipiedyja»

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie10

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Ipešnik u Minsku pisaŭ ananimki na kankurentaŭ, u tym liku i palityčnyja. Zafiksavana 18 epizodaŭ3

Novaje nastupleńnie USU ŭ Kurskaj vobłaści5

«Jon zabyŭsia, što ŭ našaj krainie čas — ništo». Kłasičny kitajska-amierykanski biestseler vyjšaŭ pa-biełarusku2

Pamierła Kaciaryna Jahorava (Nieściarovič)

Mocny viecier paškodziŭ dachi, pavaliŭ dziasiatki drevaŭ — MNS raskazała pra nastupstvy ŭčorašniaj bury

Ałbanija viarnuła biaźviz dla biełarusaŭ na peŭnych umovach

Siamidzionnaje łasianiatka adstała ad mamy łasichi i prybiłasia da statka karoŭ u Pastaŭskim rajonie2

Pakistancy ŭžo pracujuć u Biełarusi. Videa z Babrujsku ź imi ablacieła tyktok40

Vajujučy za Rasiju, zahinuŭ były rabotnik minskaha HUMa3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie10

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić