Vajna

U Maryupali moža pačacca epidemija chalery

Jak zajaviŭ u efiry ŭkrainskaha telebačańnia daradca mera Maryupala Piatro Andruščanka, akupacyjnyja rasijskija ŭłady horada ŭvodziać u im karancin z-za niebiaśpieki pačatku epidemii chalery, pieradaje BBC News.

Fota z telehram-kanała Piatra Andruščanki

«My nazirajem, jak horad začyniajecca. Akramia taho, pačała pastupać infarmacyja, što rasijski bok u Rastovie-na-Donie padrychtavaŭ užo asobnyja infiekcyjnyja adździaleńni, dzie jany rychtujucca prymać ułasnych vajskoŭcaŭ, jakija mohuć zachvareć praz epidemiju, i słova «chalera» hučyć unutry horada, siarod akupacyjnych uładaŭ i ich kurataraŭ», — skazaŭ jon.

Na dumku palityka, samy cyničny varyjant baraćby z epidemijaj — prosta zakryć horad. Jon dadaŭ, što situacyja ŭ horadzie z kožnym dniom usio bolš paharšajecca: žychary horada atrymlivajuć čystuju pitnuju vadu raz u dva dni, jość prablemy z charčavańniem. Z-za adsutnaści vodazabieśpiačeńnia ŭ horadzie jość niebiaśpieka ŭspyški infiekcyjnych zachvorvańniaŭ. Rasijski bok situacyju nie kamientuje.

Andruščanka ž pryvodzić inšyja padrabiaznaści ciapierašniaha žyćcia ŭ horadzie:

«Dla atrymańnia pitnoj vady zaraz treba zapisacca ŭ čarhu. Čarha ad dvuch dzion. Heta značyć zaraz pitnaja vada ŭ lepšym vypadku raz u dva dni. Asnoŭnaja pryčyna — padzieńnie ŭzroŭniu vady ŭ pryrodnych krynicach. Prahnazujuć dalejšaje skaračeńnie pastavak vady pa naturalnych pryčynach — letniaja śpioka».

Taksama daradca mera Maryupala paviedamiŭ, što humanitarnaja dapamoha ad akupacyjnych uładaŭ užo skaročanaja. Ciapier jaje vydajuć tolki ludziam piensijaha ŭzrostu.

«Usim inšym — vyklučna praz «pracu». Praktyka ježa za pracu adnaviłasia. Moładź prymušajuć zapisvacca ŭ «družyny» i dapamahać mabilnym patrulam, u tym liku ŭ filtracyjnych mierapryjemstvach. Za admovu pahražajuć mabilizacyjaj u vojska «DNR». Maryupal metanakiravana i płanamierna pieratvarajuć u hieta dla ŭkraincaŭ», — padkreśliŭ Andruščanka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka pavinšavaŭ narod Ukrainy z Dniom Niezaležnaści, pažadaŭ «pa-sapraŭdnamu niezaležnaha raźvićcia»14

«Abutak dla sapraŭdnych patryjotaŭ»: biełaruskaja fabryka robić dla školnikaŭ boty z čyrvona-zialonymi šnurkami30

Jakim budzie nadvorje ŭ apošni tydzień leta

«Šedeŭry Maleviča» z-pad matraca piensijanierki. Kurjoz u śviecie mastactva2

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik19

Pamior biznesmien z 90-ch Alaksandr Smancar. Heta jon u 2010 zvaniŭ Statkieviču na Płošču i zaklikaŭ «siadać u kresła Sidorskaha»

Kala 19 tysiač kamier płanujuć ustalavać kala minskich padjezdaŭ. Heta amal u 10 razoŭ bolš, čym ciapier11

Raku ŭ Biełaviežskaj puščy paviarnuli ŭ rečyšča XIX stahodździa2

U Niaśvižy vystaŭlajucca tvory biełaruskich majstroŭ, vyviezienych u Maskvu. Toje, što jany ŭmieli, ruskim majstram tady i nie śniłasia25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić