Śviet

U Łazanskim univiersitecie dahetul hanarovym doktaram Musalini. I pazbaŭlacca jaho nie chočuć

Łazanski ŭniviersitet u Šviejcaryi admoviŭsia pazbaŭlać byłoha dyktatara Italii Bienita Musalini zvańnia hanarovaha doktara, choć i pryznaŭ, što jaho prysudžeńnie bolš za 80 hadoŭ tamu było «surjoznaj pamyłkaj». Pra heta piša Reuters.

Łazanski ŭniviersitet

Hrupa ekśpiertaŭ, jakaja razhladała situacyju, pryznała, što prysudžeńnie Musalini zvańnia hanarovaha doktara «było surjoznaj pamyłkaj z boku akademičnaha i palityčnaha kiraŭnictva» tahačasnaj Šviejcaryi.

«Heta zvańnie źjaŭlajecca lehitymizacyjaj kryminalnaha režymu i jaho ideałohii», — havorycca ŭ spravazdačy ekśpiertnaj hrupy.

U toj ža čas jana nie rekamiendavała admianiać zvańnie Musalini, pakolki heta mahło b stvaryć falšyvaje ŭražańnie, što pieršapačatkovaje rašeńnie možna «vypravić siońnia».

Łazanski ŭniviersitet, u svaju čarhu, zajaviŭ, što admiena zvańnia hanarovaha doktara dla Musalini mahła b vyklikać abureńnie z-za taho, što ŭstanova sprabuje ścierci svajo falšyvaje minułaje.

«Zamiest taho kab admaŭlać abo ścirać hety epizod, jaki źjaŭlajecca častkaj historyi, kiraŭnictva Łazanskaha ŭniviersiteta choča, kab jon słužyŭ pastajannym papiaredžańniem», — havorycca ŭ zajavie navučalnaj ustanovy.

Bienita Musalini ličycca zasnavalnikam fašyzmu — tatalitarnaj ideałohii, na jakoj zasnoŭvałasia palityčnaja sistema Italii ŭ 1920-1940-ch hadach. U bijahrafii Musalini byŭ šviejcarski epizod — jon žyŭ u hetaj krainie z 1902 pa 1904 hod. Zvańnie hanarovaha doktara Łazanski ŭniviersitet prysvoiŭ jamu za «stvareńnie i ŭvasableńnie na radzimie sacyjalnaj arhanizacyi… jakaja pakinie hłyboki śled u historyi».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenku na śviacie ŭ Aleksandryi supravadžała aficer Zajcava20

Łukašenku na śviacie ŭ Aleksandryi supravadžała aficer Zajcava

Usie naviny →
Usie naviny

Paźniak asudziŭ Cichanoŭskaha: Siedziačy piać hadoŭ, možna było da biełaruskaj movy źviarnucca103

Čym adroźnivajecca bortnictva ad pčalarstva? I čamu vučylisia palaki ŭ biełaruskich bortnikaŭ1

Minskaja školnica pačała raspaŭsiudžvać narkotyki 1 vieraśnia, a ŭžo na zaŭtra jaje aryštavali4

U Barysavie paśla skačka ŭ vadu zahinuŭ 18-hadovy chłopiec1

Šamietaviec: Paśla źniknieńnia ni Mielnikava, ni ad jaje imia na «Kibierpartyzanaŭ» nie vychodzili. Jana nie maje čym nas šantažavać4

Pa-biełarusku vyjdzie «Biełaruski snajpier» pasła Šarepki, a Kviatkoŭski napisaŭ praciah «Frašak»

Zianon Paźniak: Zaraz intaresy režymu ŭ niejkaj stupieni supadajuć z nacyjanalnymi intaresami65

«Kibierpartyzany»: Nie treba raździmać paniku, što režym usio moža ŭzłamać, pračytać, pra ŭsio daviedacca. Nie, nie moža2

Šviejcarski hramadski basiejn zabaraniŭ uvachod usim zamiežnikam — usio praz drennyja pavodziny francuzaŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenku na śviacie ŭ Aleksandryi supravadžała aficer Zajcava20

Łukašenku na śviacie ŭ Aleksandryi supravadžała aficer Zajcava

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić