Navuka i technałohii

Raspracavany pieršy ekzaškilet, jaki sam «vučycca» ŭ pracesie karystańnia

Rabatyzavany ekzaškilet, padobny da botaŭ, dapamahaje ludziam chadzić chutčej pry mienšym spažyvańni enierhii.

Fota: Stanford University

Novy rabatyzavany ekzaškilet, padobny da abutku, vykarystoŭvaje śpiecyjalnyja sensary dla adaptacyi da kožnaha čałavieka, jaki jaho nosić. The Verge nazyvaje heta značnym krokam napierad dla robatatechniki. Pryłada dapamahaje vyrašyć adnu ź vialikich prablem pry raspracoŭcy sistem, jakija dapamahajuć ludziam chadzić: prablemu taho, što kožny chodzić pa-roznamu.

Ekzaškilety — heta nie novaja kancepcyja. Daśledčyki daŭno dumajuć, što jany mohuć dapamahčy ludziam z prablemami mabilnaści abo źniać častku nahruzki dla ludziej tych prafiesij, što patrabujuć pastajannaha ruchu. Ale da hetaha času pryłady, jakija dobra pracavali ŭ łabaratoryjach, nie tak prosta było pieravieści ŭ realny śviet. Jany časta hruvastkija i ciažkija ŭ vykarystańni, a praces ich piersanalizacyi dla kožnaha novaha karystalnika darahi i składany.

Kamanda Stenfardskaj łabaratoryi bijamiechatroniki pasprabavała vyrašyć hetyja prablemy. Pa-pieršaje, prybor aŭtanomny. Jon macujecca da ščykałatki i halonki karystalnika i kirujecca akumulataram na pojasie, kab čałaviek moh svabodna pieramiaščacca na vulicy i ŭ zvyčajnym štodzionnym asiarodździ. Zaraz pratatyp — heta kłubok pravadoŭ, jaki macujecca da abutku i nižej kalena. Pryłada šturchaje ikranožnuju myŝcu pry kožnym kroku, prykładajučy siłu, jakaja daje karystalniku impuls.

Kamanda raspracavała novy mietad dla spraščeńnia pracesu adaptacyi ekzaškileta da kožnaha čałavieka. Novaja madel dazvalaje ekzaškiletu vučycca ŭ realnym časie i ŭ realnych umovach. Na jaje asnovie sistema zmahła aptymizavać indyvidualnyja ruchi pryblizna za hadzinu.

Ekzaškilet dazvalaŭ udzielnikam ruchacca chutčej, vykarystoŭvajučy pry hetym mienš enierhii, čym u zvyčajnym abutku. U realnych vyprabavańniach, kali ŭdzielniki vychodzili na vulicu, heta było ekvivalentna źniaćciu 9-kiłahramovaha zaplečnika, pakazała daśledavańnie.

Ekzaškilet praviaraŭsia pakul tolki na zdarovych maładych ludziach, tamu jašče treba prajści doŭhi šlach, kab paćvierdzić, ci zmoža jon dapamahčy pažyłym ludziam ci, naprykład, składskim rabotnikam. Taksama pakul niezrazumieła, kolki moža kaštavać padobny ekzaškilet jak miedycynski abo spažyviecki pradukt.

Tym nie mienš, demanstracyja taho, što ekzaškilet moža palepšyć ruch u realnym śviecie, źjaŭlajecca pieršym takim vypadkam u robatatechnicy, zajaviła daśledčaja hrupa. Daśledčyki kažuć, što ŭžo na praciahu nastupnaha dziesiacihodździa my ŭbačym, jak partatyŭnyja ekzaškilety pačnuć dapamahać mnohim ludziam žyć aktyŭnym, niezaležnym i paŭnavartym žyćciom.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT14

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT

Usie naviny →
Usie naviny

Brazilski harnałyžnik vyjhraŭ na Alimpijadzie

Cichanoŭskaja: Biełaruskuju apazicyju chacieli b transfarmavać u rasijskuju9

Na adnoj sa stancyj minskaha mietro zatapiła padziemny pierachod VIDEA

Amierykanskamu janotu-nielehału vydali biełaruski pašpart6

Prablemy z tralejbusami ŭ Minsku praciahvajucca5

Alaksandr Fiaduta raskazaŭ pra reakcyju Łukašenki na knihu pra siabie4

Navalnaha atrucili ŭ kałonii rečyvam epibatydzin — jad ekvadorskaj žaby. Heta zmahli vyjavić, dziakujučy bijamateryjałam, vyviezienym siamjoju30

Zialenski: Va Ukrainie paśla rasijskich udaraŭ nie zastałosia nivodnaj całkam acalełaj elektrastancyi1

«Napieradzie — doŭhi šlach». Harnałyžnica Lindsi Von pieraniesła try apieracyi paśla padzieńnia na Alimpijadzie, joj treba jašče minimum dźvie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT14

Voś jak vyhladaje z kosmasu aśviatleńnie Minska ŭ paraŭnańni z susiednimi stalicami FOTAFAKT

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić