Imavierny aŭtar nieviadomaha šedeŭra — Rafael. Heta dakazała technałohija raspaznavańnia tvaraŭ
Novaja technałohija raspaznańnia tvaraŭ vyjaviła, što karcina, nakont aŭtara jakoj spračajucca ŭžo niekalki dziesiacihodździaŭ, ź vialikaj imaviernaściu — šedeŭr Rafaela, paviedamlaje Bi-bi-si.

Kamanda navukoŭcaŭ z Notynhiemskaha i Bredfardskaha ŭniviersitetaŭ vykarystała admysłova stvoranuju technałohiju dla vyvučeńnia karciny, viadomaj jak «tonda de Bresi» (tonda — termin časoŭ Reniesansu ŭ dačynieńni da tvoraŭ mastactva, źmieščanych u koła, — karcin abo skulptur).
Daśledčyki paraŭnali tvor mastactva, jaki niekatoryja ekśpierty ličyli kopijaj viktaryjanskaj epochi, z ałtarnym šedeŭram Rafaela «Sikścinskaja Madonna».
Było vyjaŭlena, što padabienstva pamiž madonnami składaje 97%, a paraŭnańnie dziciaci na dźviuch rabotach pakazała padabienstva 86%. Pry hetym supadzieńnie vyšejšaje za 75% ličycca identyčnym.
Sistemu štučnaha intelektu, jakaja raspaznaje tvary ludziej, raspracavaŭ prafiesar vizualnych vyličeńniaŭ Bredfardskaha ŭniviersiteta Chasan Uhiejł. Daśledčyk adznačaje: «Kali my hladzim na tvary čałaviečym vokam, zaŭvažajem vidavočnaje padabienstva, ale kampjutar bačyć značna bolš detalova, čym my, u tysiačach vymiareńniaŭ, na ŭzroŭni piksielaŭ».
Na asnovie apošniaha, a taksama raniejšych daśledavańniaŭ navukoŭcy pryjšli da vysnovy, što dla abiedźviuch karcin vykarystoŭvalisia identyčnyja madeli, i, niesumnienna, jany naležać adnamu i tamu ž mastaku.
-
«Mnie strašenna padabajucca kiepskija mužčyny». Śviatłana Kurs raspaviała, jak pisała svaju pieršuju knihu
-
«Ništo tak nie zaachvočvaje pisać, jak nuda». 50 hadoŭ tamu pamierła Ahata Kryści. Jak pisała heta hienijalnaja žančyna?
-
Biełaruska paluje na tradycyjnyja samatkanyja pościłki va ŭsioj krainie — pahladzicie, kolki ekspanataŭ jana ŭžo vykupiła ŭ babul FOTY
Ciapier čytajuć
Aktor Toŭścikaŭ: Na pakazie, kali pryjšli zbolšaha rasijskija hledačy — publika śmiajałasia. A kali byli biełarusy, Cichanoŭskaja — stajała poŭnaja cišynia
Kamientary