Usiaho patrochu

Narcysy, ruža, barvienak — jakija kvietki pasadzić na mohiłkach zamiest płastykavych bukietaŭ

Hetyja kvietki nie tolki bolš ekałahičnyja za płastyk, ale i dapamohuć zmahacca z pustaziellem. Ekałahičnaja arhanizacyja «Ekadom» dzielicca paradami.

Ekołahi suprać. I navat carkva suprać

Płastykavaja kvietka — heta «bukiet» z roznych vidaŭ płastyku. Tam i pienapłast, i łateks, i paliestar, i arhanza… Praz składanaści sartavańnia takuju kvietku niemahčyma ekałahična ŭtylizavać, a značyć, škodnyja rečyvy traplajuć u hlebu, vadu i pavietra.

Štohod na palihony ćviordych bytavych adchodaŭ adpraŭlajecca kala miljona płastykavych kvietak. Termin ich raskładańnia — ad sta da piacisot hadoŭ, druhasnaj pierapracoŭcy jany nie padlahajuć. Bolš za toje, pry spalvańni hetaha śmiećcia ŭ pavietra vykidvajucca ciažkija mietały i dyjaksiny, škodnyja dla zdaroŭja ludziej, asabliva dziaciej.

Pradstaŭniki carkvy taksama pieryjadyčna vykazvajuć niehatyŭnaje staŭleńnie da płastyku na mohiłkach. Pra heta piša i pravasłaŭny partał Sobor.by. Ahulny pasył zvodzicca da taho, što strakatyja, kisłotnyja tony afarmleńnia štučnych bukietaŭ nie supastaŭnyja z atmaśfieraj mohiłak — sakralnaha miesca. 

Jakija kvietki pasadzić na mohiłkach?

Žyvyja kvietki na mahile taksama mohuć być praktyčnymi. Słušnaje rašeńnie — vysadzić šmathadovyja raśliny, i mienavita takija, jakija nie patrabujuć asablivych umoŭ dla vyroščvańnia abo dohladu — ustojlivyja da zasuch i marazoŭ. Voś niekalki darečnych varyjantaŭ afarmleńnia ŭčastka na mohiłkach.

Dyvanovyja raśliny

Heta nizkarosłyja kultury, jakija ścielucca pa ziamli. Jany nie tolki pryhožyja, ale taksama dušać pustazielle, a značyć, pracy na mohiłkach stanie mienš. Śmieła možna vysadzić:

  • barvienak — moža być z błakitnymi, čyrvonymi, malinavymi kvietkami, jon dobra pieranosić cień i niepatrabavalny da składu hrunta;
  • hvaździk travianka — nie raście vyšej za 6 santymietraŭ, kvitnieje malinavymi, čyrvonymi, biełymi abo čyrvona-biełymi kvietačkami amal uvieś siezon. Hałoŭnaje — nie sadzić jaho ŭ hłuchim cieni;
  • harlanka paŭzučaja — adna z samych niepatrabavalnych raślin našaj padborki, stvaraje miakki fon, jakim možna dapaŭniać inšyja kvietki;
  • ibierys — kvitnieje biełymi kvietkami, zdolny mirycca z častkovym zacianieńniem.

Chmyźniaki

Na mohiłkach možna pasadzić adzinočnyja saliciory. Hety vid raślin čaściej vybirajuć dla ŭpryhožvańnia pierymietra mahiły. Jany pavinny być kampaktnyja i nie mieć hłybokich karanioŭ. Čaściej za ŭsio ludzi abirajuć:

  • pładanosnyja — barbarys, šypšyńnik;
  • hartenzijevyja — hartenzija, jaźmin;
  • chmyźniakovyja ružy — Alexandre Girault, Blushing Bride, Maria Liesa.

Dla ruž nieabchodnaja bolš pažyŭnaja hleba, tamu nie fakt, što jany pryžyvucca na mohiłkach, ale pasprabavać možna: heta spakojnyja, vysakarodnyja kusty.

Siezonnyja kvietki

Pieryjad ćvicieńnia takich raślin prypadaje na peŭny siezon. Tut varyjantaŭ taksama šmat, ale abrać lepš mnahaletniki. Pa tradycyjach, na biełaruskich ziemlach na mohiłkach vysadžvali bratki, adnak heta raślina adnahadovaja, jakaja ŭ nastupnym hodzie nie ŭzydzie.

Kasačy, niezabudki, narcysy, stakrotki — pryhožy, darečny i praktyčny vybar, a apošnija, da taho ž, dobra pryžyvajucca ŭ cieni. Vybirajcie biahonii, prymuły, fijałki, ciulpany — dla viasny; suchaćviet, afanalis i łavandu — dla leta; a ŭvosień kvitniejuć aksamitki i vieras. 

«Kali adyści ad kvietak, to dla afarmleńnia mahiły taksama vykarystoŭvajuć dekaratyŭny moch, plušč, nizkarosłyja drevy», — dzielicca «Ekadom».

Kamientary

Ciapier čytajuć

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii ŭ turmie pamior biełaruski złačynca, jakomu ŭ svoj čas prysudzili rasstreł

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu34

Apieratara telesuflora abvinavacili ŭ vyjhryšy kala 100 tysiač dalaraŭ na staŭkach na źmiest pramoŭ Trampa

Čamu futbalisty ŭsio čaściej vychodziać na pole ŭ «spartyŭnych biusthaltarach»?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić