Hramadstva1010

Voś chto toj chłopiec, jaki pajechaŭ na prapołku bulby i staŭ hierojem sacsietak

Ścipły školnik nie čakaŭ, što stanie papularnym.

Na homielskim abłasnym telebačańni dniami vyjšaŭ siužet pra studencki atrad, jaki pracuje na prapołcy bulby na palach ekśpierymientalnaj bazy «Kryničnaja» ŭ Mazyrskim rajonie. Intervju adnaho ź junakoŭ zavirusiłasia ŭ sacsietkach.

«Pracuju ŭ studatradzie pieršy raz — usio vydatna. Na palach my tut źbirajem, pustazielle vyryvajem, jakaja trava inšaja. Bulbu nie čapajem. Chodzim pa palach. Va ŭsich jość svaja darožka.

Usio vydatna tut. Umovy ŭsie supier. Pracujem. Tak, ja kažu, tut va ŭsich pieršy raz amal. Usio vydali. Robu. Vada. Usio majecca. Kiepki, palčatki. Usio vydatna», — paśmiachajučysia apisaŭ chłopiec.

Hierojem akazaŭsia budučy 10-kłaśnik Vadzim Chodzik. Jon vučycca ŭ siaredniaj škole №16 Mazyra, piša BiełTA.

U žyćci Vadzim — ścipły chłopiec, sacyjalnyja sietki nie viadzie.

«Viadoma, nie dumaŭ, što stanu papularnym. Prosta niejak pracavaŭ na palach, pryjšli žurnalisty — i bam, užo papularnym pračynajusia», — ździŭleny jon.

Chłopiec reahuje na takuju słavu spakojna i abyjakava. «Šmat chto mnie heta dasyłaŭ užo: i siabry, i znajomyja. Usie spakojna reahujuć, ja spakojna reahuju, dy i ŭsio narmalna. Bačyŭ, što ŭ kamientaryjach šmat chto pisaŭ, ale mnie asabista nichto nie pisaŭ ź nieznajomych. Mnie niavažna, ci buduć razmovy pra heta ŭ škole. Pahladzim 1 vieraśnia».

Chłopiec zapisaŭsia ŭ studatrad i pieršapačatkova išoŭ na zbožžavyja pali. Ale trapiŭ na prapołku bulby. «Taksama nieskładanaja praca, narmalna».

Pracavać školniki pačynajuć a 9.30, źjazdžajuć a 13.00. «Pajšoŭ, kab prosta byli hrošy, padzarabić zachacieŭ dla siabie. Zvyčajna traču na adzieńnie i ježu», — raskazaŭ Vadzim Chodzik.

Školnik pierachodzić u 10‑y kłas, ale ŭžo vyznačyŭsia z budučynioj. Dobraje viedańnie hramadaznaŭstva i historyi padšturchnuła jaho hladzieć u bok jurydyčnych śpiecyjalnaściej i VNU ŭ Minsku. Ź dziacinstva Vadzim Chodzik taksama zachaplajecca hreka-rymskaj baraćboj, časta vystupaje na spabornictvach i navat vyjhravaŭ abłasnyja.

Kamientary10

  • Privietstvuju
    16.07.2026
    Kak buduŝiemu istoriku jemu polezno na praktikie počuvstvovať čto takoje ručnoj trud v 21 viekie pri nieofieodalnoj sistiemie.
  • ałkaš
    16.07.2026
    Inkubator kriepostnych.
  • Naziralnik
    16.07.2026
    Kamientatary z Chartyi, jakija nienavidziać usich biełarusaŭ, jakija zastalisia ŭ Biełarusi, pa chodu pierajechali siudy, na staronki nn.

Ciapier čytajuć

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

Usie naviny →
Usie naviny

Talenavityja ludzi talenavityja va ŭsim. A što kažuć pra Siamiona Šareckaha jaho miemuary?12

Ad Prypiaci da Kaŭkaza. Jak siamja z-pad Minska padarožničaje na kempiery

Da babuli, u jakoj było mała hrošaj, hrebliva pastavilisia ŭ kafe — minčanka apłaciła joj abied. U «Panskaha dranika» svaja viersija padziej28

Francyja ŭrehulavała 400‑hadovuju terytaryjalnuju sprečku ź Niderłandami1

Futbołku Piele z čempijanatu śvietu 1958 hoda pradali amal za 5 miljonaŭ dalaraŭ1

Zialenski raskazaŭ pra źniščeńnie rasijskaha samalota Tu-95 u Sarataŭskaj vobłaści1

Dziesiać hadoŭ tamu dźvie pary maładažonaŭ vypadkova sustrelisia na moście ŭ Vaŭkavysku. A ciapier znajšli adny adnych u sacsietkach3

Vinahradaŭ: U turmie vykidvać nielha naohuł ničoha1

Endzi Biornem abvieščany novym lidaram Lejbarysckaj partyi i zojmie pasadu premjera Vialikabrytanii

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić