Kultura

Biełaruskaja rada kultury zapuskaje čarhovy mahistrat

Biełaruskaja rada kultury zapuskaje mahistrat «Spadčyna-Urocłaŭ». Paśla paśpiachovaha hurtavańnia bolš jak 300 čałaviek vakoł adnaŭleńnia vydaviectva Andreja Januškieviča «Knihaŭka», BRK prapanuje biełarusam abjadnacca ŭ supolnaść, jakaja ciaham dzieviaci miesiacaŭ budzie padtrymlivać padletkavy kłub raźvićcia i kultury Spadčyna va Urocłavie.

Kłub stvaryli try miesiacy tamu, kab dzieci biełaruskich emihrantaŭ vychoŭvalisia na biełaruskaj movie i ŭ biełaruskim kantekście. Za hety čas jon sabraŭ 55 udzielnikaŭ 8—16 hadoŭ, čaćviarych kurataraŭ i ŭvioŭ u pracu 7 vidaŭ dziejnaści. Pavodle arhanizataraŭ, dziakujučy supolnym zaniatkam u Spadčyna dzieci sapraŭdy pierachodziać na biełaruskuju movu znosinaŭ.

Kłub maje zapyt na toje, kab pašyryć kolkaść udzielnikaŭ da 70 i zaprasić jašče dvuch kurataraŭ, ale na heta pakul nie staje resursaŭ.

«Biełaruskaja mova, historyja i tradycyi stajać u Spadčyna na pieršym miescy, — kaža zasnavalnica kłuba Nastaśsia Sasykbajeva. — My abaviazanyja dać ich našym dzieciam, jakija akazalisia ŭ vymušanaj emihracyi. Dzieciam taksama balić za Biełaruś, nie varta dumać, što jany ničoha nie razumiejuć. Bolšaść z udzielnikaŭ našaha kłuba razvažaje, što atrymaje adukacyju i dośvied za miažoj i vierniecca ŭ Biełaruś budavać niezaležnuju demakratyčnuju krainu. A dla hetaha treba viedać svaje movu i historyju — va Urocłavie jany mohuć atrymać heta tolki ŭ adnym miescy».

Materyjały dla zaniatkaŭ rychtujucca vyklučna na biełaruskaj movie, kuratary razmaŭlajuć ź dziećmi taksama tolki pa-biełarusku. U kłubie dzieci razam robiać chatnija zadańni, naviedvajuć teatralnyja zaniatki i majstar-kłasy pobytavych tancaŭ, chodziać na ekskursii, vyvučajuć historyju Biełarusi, čytajuć biełaruskija litaraturnyja tvory, hladziać filmy i multfilmy na biełaruskaj movie, sprabujuć roznyja vidy hulniaŭ, razmoŭnyja i dyskusijnyja kłuby. Na leta arhanizatary płanujuć imprezy na adkrytym pavietry: pikniki, turystyčnyja źloty, spartakijady, rovarnyja marafony dy inšyja spartovyja zabavy.

«Kłub Spadčyna zusim małady, ale jaho stvaralniki majuć dośvied pracy ź dziećmi, jany dakładna viedajuć, što treba rabić, i samaje hałoŭnaje — jany zachoplenyja svajoj spravaju, — tłumačyć vybar inicyjatyvy kiraŭnik prajektu «Biełaruskija mahistraty» Cimafiej Akudovič. — Užo ciapier dasiahnieńni kłubu ŭražvajuć: bolš za 50 dziaciej, roznafarmatnyja imprezy, aktyŭnaja supraca ź inšymi arhanizacyjami. Padtrymka biełaruskaj hramadskaści daść hetaj inicyjatyvie šaniec vyraści ŭ vialikuju dziejsnuju prastoru dla vychavańnia i tvorčaha rostu biełaruskich dziaciej u Vrocłavie».

Kab dapamahčy Spadčyna dasiahnuć žadanaha maštabu, treba sabrać nie mienš za 100 čalcoŭ supolnaści, hatovych štomiesiac achviaroŭvać nievialikija sumy hrošaj. Praciahłaść — 9 miesiacaŭ.

Dałučycca da mahistrata prosta: dastatkova padpisacca na adzin z prapanavanych taryfaŭ — 45 złotych (≈ $ 10), 90 złotych (≈ $ 20) albo 140 złotych ($ ≈ 30) na vybar udzielnika praz płaciežnuju sistemu Stripe. Možna taksama zrabić adnarazovaje achviaravańnie.

Čalec mahistrata atrymlivaje:

elektronny siertyfikat udzielnika mahistrata (pry ŭmovie ŭdziełu ciaham minimum 8 miesiacaŭ) z paznačeńniem achviaravanaj sumy;

spravazdačy pra dziejnaść kłuba;

mahčymaść brać udzieł u štomiesiačnych strymach z zasnavalnikami kłuba i abmiarkoŭvać naviny;

tvorčyja videapadarunki ad dziaciej, jakija zajmajucca ŭ kłubie.

Spadčyna moža zrabicca prykładam dla inšych haradoŭ ź vialikaj biełaruskaj dyjasparaj u spravie adkryćcia biełarusaaryjentavanych prastor dla dziaciej. Zasnavalniki kłuba, paśla taho jak ich inicyjatyva stanie na nohi, hatovyja dzialicca napracoŭkami i dośviedam z kalehami ź inšych haradoŭ albo sami adkryvać tam anałahičnyja prastory.

Spadčyna — druhaja ŭ prajekcie «Biełaruskija mahistraty» Biełaruskaj rady kultury. Mahistratam nazyvacca supołka achviaradaŭcaŭ, jakija damaŭlajucca ciaham kankretnaha pieryjadu vyznačanaj sumaj hrošaj padtrymlivać pierśpiektyŭny prajekt biełaruskaj spravy albo dapamahać raźviazańniu peŭnaj prablemy.

Kamientary

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist1

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Usie naviny →
Usie naviny

«Pasažyry prasili źnizić chutkaść». Nazvanyja pryčyny DTZ z maršrutkaj u Śvietłahorskim rajonie, dzie zahinuli šeść čałaviek1

Doktarka, jakaja vučyłasia pa metavym nakiravańni, adpracavała paŭtara hoda ź piaci — i pierajechała ŭ Polšču33

«Dekałanizacyja — heta pryjści i zaniać svajo miesca». Nasta Rahatko budzie ŭdzielničać u fiestyvali rasijskaj knihi. Sulima jaje asudziŭ, jana nie zmaŭčała ŭ adkaz58

Pamior stvaralnik Ślapianskaj vodnaj sistemy. Zdajecca, unikalny kanał nieŭzabavie taksama moža pamierci8

Paźniak — Andrejevaj: Chvała Vam, Kaciaryna! U Vas vydatny muž29

Illu Protasa pryznali najlepšym navičkom ACHŁ2

U ZŠA aryštavali śpiecnazaŭca, jaki zarabiŭ $400 tysiač na staŭcy, što aryštujuć Madura7

«Navošta heta mnie?» Tramp vyklučyŭ jadzierny ŭdar pa Iranie i abviaściŭ ab padaŭžeńni pieramirja pamiž Izrailem i Livanam1

Pierymienapaŭza ŭ 30 hadoŭ: novaje daśledavańnie pakazała, što ź joj sutykajecca bolš za pałovu žančyn3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist1

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić