Usiaho patrochu44

Zhraja kasatak patapiła ŭžo niekalki jachtaŭ kala bierahoŭ Jeŭropy i nie źbirajecca spyniacca

Usio pačałosia z adnoj vielmi pomślivaj kasatki, jakaja sabie ŭ dapamohu pačała źbirać i navučać inšych surodzičaŭ. Navukoŭcy miarkujuć, što heta adbyvajecca z-za jaje dziciačaj traŭmy.

Zhraja kasatak. Fota: Wikimedia Commons

4 maja kasatki ŭ Hibrałtarskim pralivie atakavali i patapili ŭžo treciuju łodku za niekalki miesiacaŭ. Ispanskaj bierahavoj słužbie daviałosia ratavać marakoŭ, a sudna z prabitym kasatkami padvodnym styrnom pajšło na dno. Pra heta 18 maja paviedamiŭ navukovy časopis Live Science sa spasyłkaj na miascovyja ŚMI.

Pavodle śviedčańniaŭ škipiera treciaj łodki, napad ździejśnili try kasatki: dźvie maleńkija i adna vialikaja. Maleńkija treśli łodku, a vialikaja niekalki razoŭ razhaniałasia i va ŭsiu moc jaje taraniła. Praź niekatory čas maleńkija kasatki pieraniali pavodziny svajho vialikaha surodziča i niekalki razoŭ taksama ŭrazalisia ŭ łodku.

Za dva dni da taho ŭžo inšaja zhraja z šaści kasatak napadała na jašče adzin paruśnik, i pasažyry sudna nazirali za tym, jak maci-kasatka vučyła svajo dzicia kidacca na padvodnaje styrno. Vyhladała heta jak sapraŭdnaje navučańnie.

«Pavodle daśledavańnia, apublikavanaha ŭ červieni 2022 hoda ŭ časopisie Marine Mammal Science, paviedamleńni ab padobnych sustrečach z kasatkami la bierahoŭ Ispanii i Partuhalii źjavilisia jašče ŭ mai 2020 hoda, a ź ciaham času ich rabiłasia tolki bolš. Napady ŭ asnoŭnym nakiravanyja na vietrazievyja łodki, a sami žyvioły dziejničajuć pa takoj schiemie: nabližajucca z karmy, kab udaryć pa padvodnamu rulu, a jak tolki łodka spyniajecca ci łamajecca styrno — spłyvajuć» — piša časopis Live Science.

Pry hetym bolšaść takich sustreč byli biaskryŭdnymi, adnak z 2020 hoda ich było bolš za 500. Pa słovach navukoŭcaŭ, ahresija kasatak ŭ adnosinach da jachtaŭ i inšych paruśnikaŭ — źjava dosyć novaja. Jany miarkujuć, što kasatki robiać heta naŭmysna i, vierahodna, pačałosia heta z taho, što niejkaja traŭmatyčnaja padzieja spravakavała źmieny ŭ pavodzinach adnoj z kasatak: mahčyma, u minułym hetaja žyviolina pieražyła sutyknieńnie z łodkaj albo trapiła ŭ pastku padčas niezakonnaj ci zvyčajnaj łoŭli ryby.

Jak viadoma, kasatki — vielmi sacyjalnyja i raźvityja istoty, jakija mohuć chutka vučycca i pierajmać pavodziny inšych surodzičaŭ. Tamu, napeŭna, papulacyja kasatak kala Ispanii prosta navučyłasia pierajmać ahresiŭnyja pavodziny adnoj ź ich.

«Akramia taho, kasatki takim čynam mohuć abaraniać svaju terytoryju, bo paśla pačatku takich napadaŭ užo zahinuła čatyry žyvioliny. Inšyja bijołahi, adnak, miarkujuć, što takija pavodziny dla samich kasatak — prosta hulnia, inicyjavana adnoj ci dźviuma istotami, a zatym padchoplena inšymi» — adznačaje Live Science.

Ale navukoŭcy taksama padkreślivajuć, što padobnyja sutyknieńni mohuć stać realnaj ryzykaj dla biaśpieki marakoŭ i surjoznaj prablemaj dla zachavańnia papulacyi kasatak, jakaja ŭžo znachodzicca pad pahrozaj źniknieńnia.

Kamientary4

  • Zaboristyj viskaŕ
    23.05.2023
    Lalasticlala, aha, a jeŝie jesť bojevyje husi i komary))
  • Za kvitki płacim! (lepiej nie treba, a to minsktrans dziaržkantora)
    23.05.2023
    [Red. vydalena]
  • PIATRO SARKAZM
    24.05.2023
    Lalasticlala, a łaboratorii eti nachodiatsia v Ukrainie v podvałach Azovstali. Był tam sam, vsio vidieł, hovoriu kak jesť.

Ciapier čytajuć

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia19

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia

Usie naviny →
Usie naviny

U Estonii supracoŭnicu «Rasii siehodnia» asudzili na šeść hadoŭ za dziaržzdradu2

Jašče adno vialikaje skaračeńnie ŭ biełaruskim hiejmdevie2

Bolš za 50 jeŭra za 180 km darohi. Čamu rastuć ceny na aŭtobusnyja kvitki ź Miensku ŭ Vilniu12

Nie ihnarujcie hetyja źmieny skury — jany mohuć śviedčyć pra pačatak dyjabietu6

Pasoł Vienhryi pa-majstersku syhrała na arhanie ŭ kaściole ŭ Mahilovie3

Prezident Sierbii Vučyč upieršyniu z pačatku vajny naviedae Ukrainu1

Aŭtobus z 22 pasažyrami, mikraaŭtobus i lehkavy aŭtamabil patrapili ŭ DTZ na trasie M-1 u Baranavickim rajonie. Jość zahinuły1

Samy papularny tyktok-błohier u śviecie, jaki vyśmiejvaje biazhłuzdyja łajfchaki, vydvarany z ZŠA jak nielehał7

Nachabnyja źbiralniki hrošaj na prajezd u Minsku ŭžo prosiać pieravod na kartku2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia19

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić