Litaratura

Kniha biełaruskaj błohierki, jakaja zmahałasia z rakam, bje rekordy prodažaŭ

Kniha «Ranica nadychodzić zaŭsiody» ad błohierki Nadziei Mialeški pastupiła ŭ prodaž u krasaviku hetaha hoda z nakładam 15 tysiač asobnikaŭ. Pieršuju partyju raskupili praktyčna adrazu. Na ciapierašni momant vydańnie bje rekordy pa papularnaści ŭ kniharniach, piša «Anłajnier».

Fota: staronka Nadziei Mialeški ŭ instahramie

Nadzieja Mialeška — viadomy biełaruski błohier i zasnavalnica škoły markietynhu. Jana zmahałasia z ahresiŭnym rakam małočnaj załozy z 2020 hoda i adkryta dzialiłasia svajoj historyjaj u instahram, na jaki byli padpisanyja kala paŭmiljona čałaviek.

U sakaviku hetaha hoda stała viadoma pra śmierć Nadziei, a praź niekalki tydniaŭ źjaviłasia navina ab vychadzie ŭ śviet knihi.

«Ja tak škaduju, što jana nie paśpieła ŭziać jaje ŭ ruki», — napisaŭ muž błohierki, eks-chakieist zbornaj Biełarusi Dźmitryj Mialeška. U instahram jon vykłaŭ karotki post Nadziei, jaki byŭ padrychtavany zahadzia.

U im biełaruska pryznaje, što kniha, chutčej za ŭsio, vyjdzie ŭ druk užo paśla jaje śmierci, i nahadvaje budučym čytačam pra kaštoŭnaść kožnaha dnia: «Usie my kančatkovyja, i ja kažu heta biez horyčy. Hetaja dumka vyćviarežvaje i dazvalaje inakš ubačyć kaštoŭnaść kožnaha dnia. Niama nijakich čarnavikoŭ, repietycyj, usio, što my pišam, stvarajem, adčuvajem siońnia, — užo naša žyćcio, užo čystavik».

«Kniha Nadziei» chutka akazałasia ŭ topie prodažaŭ: ź pieršych dzion popyt na jaje byŭ kałasalnym. Pradali ŭžo bolš za 15 tysiač ekzemplaraŭ.

«My daŭno z takim nie sutykalisia, — adznačyli ŭ sietcy kniharniaŭ OZ. — Daviałosia śpiešna zrabić bujnuju zamovu ŭ vydaviectvie i zabiaśpiečyć pastaŭki novaj partyi. Pry hetym kniha zastajecca vielmi papularnaj užo niekalki miesiacaŭ. Bolš za toje, jana rezka ŭzmacniła cikavaść da knih-miedytacyj i litaratury pa papularnaj psichałohii. Ciapier usio čaściej šukajuć knihi, jakija b mahli padkazać adkazy na žyćciovyja pytańni. I mnohija vybirajuć biełaruskich aŭtaraŭ».

Na druhim miescy ŭ rejtynhu samych papularnych knih u biełarusaŭ (pa viersii OZ) akazałasia jašče adna kniha-miedytacyja — «Da siabie piaščotna. Kniha pra toje, jak šanavać i bierahčy siabie». Jaje aŭtar Volha Prymačenka taksama ź Biełarusi, dakładniej — ź Minska. Jana piša pra toje, jak prymać svaje pačućci, rasstaŭlać pryjarytety i navučycca adčuvać piaščotu da siabie.

Darečy, hetuju knihu pryznali bestseleram i ŭ Rasii. Jaje nazvali lidaram prodažaŭ na «Litresie» ŭ 2022 hodzie. Parady pa psichałohii ad biełaruskaha aŭtara apiaredzili navat viadomuju antyŭtopiju «1984» ad Džordža Orueła.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ32

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Jak žychary vioski pad Maładziečnam zmahajucca za čystuju vadu ŭžo 15 hadoŭ

Tramp raskazaŭ, kali sustreniecca z Pucinym3

24‑hadovaha chłopca z Asipovičaŭ, jaki chacieŭ uvajści ŭ IT, asudzili pa palityčnym artykule, choć jon ničoha nie zrabiŭ11

Rasija zakryje kulturnyja centry niamieckaha Instytuta Hiote1

Sajman Šuster: Heta jana. Zialenski aficyjna zapuściŭ apieracyju M&Ms, kab paralizavać maskoŭskija aeraporty21

Zaŭtra ŭ Biełarusi mahčymy tarnada

Statkievič zaklikaŭ «hłybokapavažanuju Našu Nivu» nie vykarystoŭvać słova «łabuda», a Cichanoŭskaha — nie narakać na ŚMI36

Bukmiekiery abnavili śpis favarytaŭ na Nobieleŭskuju premiju pa litaratury1

U Mahilovie adkryli šyldu hubiernataru Dembavieckamu. Datu śmierci jamu napisali na hady raniejšuju za sprobu ŭciačy z Savieckaj Rasii9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ32

Stali viadomyja žachlivyja abstaviny śmierci byłoha vučonaha sakratara Instytuta historyi. Jamu było 45 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić