Ekanomika33

U Ščorsach znoŭ pradajuć častku byłoha majontka Chraptovičaŭ, užo za biescań

U vioscy Ščorsy ŭ Navahrudskim rajonie płanujuć pradać budynak byłoj viandlarni ŭ siadzibie Chraptovičaŭ. Cana abjekta — 37 rubloŭ, paviedamlaje Hrodna.life. Aŭkcyjon adbudziecca 7 žniŭnia 2023 hoda.

Pabudova ŭniesienaja ŭ śpis historyka-kulturnych kaštoŭnaściej i znachodzicca na bałansie Navahrudskaha rajvykankama. Pavodle ŭmoŭ aŭkcyjonu, novy ŭładalnik pavinien raspracavać i zaćvierdzić prajekt rekanstrukcyi nie paźniej čym praz dva hady z momantu zaklučeńnia damovy.

Ramont treba pravieści nie paźniej čym praz try hady ad zaklučeńnia damovy. Pad što možna pierarabić byłuju viandlarniu, va ŭmovach aŭkcyjonu nie paviedamili.

Nižniaja častka budynka cahlanaja, nad joj vysoki dach, kryty hontaj. Na dachu płaŭnymi linijami vystupajuć vypukłyja dušniki. Cahlanyja ścieny dekaravanyja łapatkami, karnizam prostaha profilu i łučkovymi pieramyčkami nad akonnymi i dźviarnymi prajomami.

Raniej budynak byłoj viandlarni ŭžo vystaŭlali na prodaž, apošniaja sproba była ŭ lutym 2023 hoda. Tady za abjekt chacieli 9950 rubloŭ, ale budynak nichto nie nabyŭ. Ciapier canu źnizili da adnoj bazavaj vieličyni — 37 rubloŭ.

Siadziba ŭ Ščorsach u Navahrudskim rajonie kaliści naležała kancleru VKŁ Iaachimu Chraptoviču. U XVIII stahodździ jon uźvioŭ tut pałacava-parkavy ansambl u styli francuzskaha kłasicyzmu. Da našych dzion asnoŭny budynak siadziby nie acaleŭ, ale zachavaŭsia park i sažałki.

Da niadaŭniaha času ŭsie budynki siadziby ŭ Ščorsach naležali dziaržavie. Častka — adździełu kultury Navahrudskaha rajvykankama, častka — sielsavietu ŭ Ščorsach, častka — AAT «Ščorsy» (były kałhas «Zorka»). Z 2018 hoda siadzibu sprabavali pradać jak kompleks, paźniej — jak asobnyja budynki.

Z 2017 hoda nad zachavańniem i raźvićciom kompleksu pracavaŭ kulturna-aśvietnicki fond «Ščorsy i Chraptovičy» pad kiraŭnictvam Hanny Bułdy. Ale jon trapiŭ pad chvalu masavych likvidacyj hramadskich arhanizacyj u Biełarusi ŭ 2021−2022 hadach. Sud prajšoŭ 19 listapada minułaha hoda, 4 śniežnia rašeńnie ŭstupiła ŭ siłu.

Kamientary3

  • Biełarusy
    10.07.2023
    Kak možno prodavať istoriju??!!! EtoChrieptovič! Ministr inostrannych dieł VKŁ! TURISTIČIESKIJ OBJEKT! ETO KAKOJ OBLISPOŁKOM TAKIM DNOM OTMIETIŁSIA? turčin etot biezhołovyj ili iz Hrodno s nikom Kara? Hdie v kakom miestie ziemli tak postupajut s istorijej? Irazaluk, tut tožie ty našieł bsb?
  • sympał Sajman
    10.07.2023
    Jak na moj rozum, to najlepš byłuju viandlarniu prystasavać.... pa viandlarniu! I prodaž aŭtentyčnaj "viadliny ad Chrabtoviča" budzie česnym srodkam adbić patračanyja na vykup pomnika i prystasavańnie jaho ŭ adpaviednaści ź pieršapačatkovym pryznačeńniem.
  • ciesta i manka
    10.07.2023
    sympał Sajman, załataja viandlina budzie. Nie akupicca. Dy i ŭsie patencyjnyja pakupniki za zachodniaj miažoj.

Ciapier čytajuć

Pamiłavanyja 15 čałaviek, siarod jakich 13 palitviaźniaŭ15

Pamiłavanyja 15 čałaviek, siarod jakich 13 palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

CRU papiaredziła jeŭrapiejskija ŭrady ab mahčymaj atacy rasijskich dronaŭ na Ispaniju, Francyju abo Italiju5

«Na rakiecie». Zialenski rezka adkazaŭ rasijskim žurnalistam17

U Biełarusi možna całkam zakonna pradavać i kuplać kvatery i mašyny za dalary. Voś jak heta zrabić7

«Usie mamki, nie raźbirajučysia, suprać». Cichanoŭski padziakavaŭ mužčynam za niepubličnuju padtrymku95

Pačobut u ZŠA sustreŭsia z Koŭłam FOTAFAKT2

Si Dzińpin prybyŭ u ZŠA z trochdzionnym vizitam, Tramp asabista sustreŭ jaho ŭ aeraporcie5

Navukoŭcy znajšli pach, jaki prymušaje ludziej bolš tracić u sekand-chendach

Navukoŭcy vyśvietlili, dzie na Ziamli najbolšyja šancy pieražyć hłabalnuju katastrofu4

«Jon vybraŭ mianie sam». U Homieli 19‑hadovaja dziaŭčyna źbiraje hrošy na ŭłasnaha kania5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiłavanyja 15 čałaviek, siarod jakich 13 palitviaźniaŭ15

Pamiłavanyja 15 čałaviek, siarod jakich 13 palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić