Ekanomika

Ustupili ŭ siłu novyja jeŭrapiejskija praviły dla technałahičnych hihantaŭ. Voś jak jany pracujuć

Google, Facebook, TikTok dy inšyja bujnyja technałahičnyja kampanii, jakija pracujuć u Jeŭropie, pavinny rehulavać toje, što ludzi bačać u internecie. Inavacyjnyja ličbavyja praviły Jeŭrapiejskaha sajuza dla najbujniejšych płatformaŭ ustupili ŭ siłu siońnia, 25 žniŭnia, paviedamlaje AP.

Zakon «Ab ličbavych pasłuhach» — heta častka kompleksu narmatyŭnych aktaŭ, aryjentavanych na technałohii i raspracavanych błokam 27 krain.

DSA pryznačany dla stvareńnia biaśpieki karystalnikaŭ u internecie i praduchileńnia raspaŭsiudžvańnia škodnaha kantentu, jaki albo źjaŭlajecca niezakonnym, albo parušaje ŭmovy absłuhoŭvańnia płatformy (naprykład, prapahanduje hienacyd abo anareksiju). Jon taksama zaklikany abaranić fundamientalnyja pravy jeŭrapiejcaŭ, takija jak niedatykalnaść pryvatnaha žyćcia i svabodu słova.

Na jakija płatformy jon raspaŭsiudžvajecca?

Na ciapierašni momant ich 19. Heta vosiem sacyjalnych sietak: Facebook, Tik Tok, X (raniej viadomaja jak Twitter), YouTube, Instagram, LinkedIn, Pinterest i Snapchat, piać handlovych anłajn-placovak: Amazon, Booking.com, kitajskija Alibaba, AliExpress i niamieckaja Zalando, dźvie kramy mabilnych prahram — Google Play i Apple App Store. Taksama ŭ śpisie — Google Search, pošukavaja sistema Microsoft Bing, karty Google i Vikipiedyja.

Insajdary z Brusiela pryznali za chibu, što ŭ śpis nie ŭklučyli eBay, Airbnb, Netflix i navat PornHub. Adnak śpis nie źjaŭlajecca kančatkovym, i mahčyma, paźniej u jaho dadaduć inšyja płatformy. Luby biznes, jaki prapanuje ličbavyja pasłuhi jeŭrapiejcam, urešcie pavinien budzie vykonvać DSA.

Što mianiajecca?

Płatformy ŭkaranili novyja sposaby paznačać niezakonny anłajn-kantent i sumnieŭnyja pradukty. Umoŭna kažučy, skardzicca na kantent stanie praściej.

Amazon adkryŭ novy kanał dla paviedamleńnia ab padazronych tavarach. TikTok daŭ karystalnikam dadatkovuju mahčymaść paznačać videa, naprykład, jak toje, što raspalvaje nianaviść abo moža być stvorana machlarami. Takija videa dadatkova prahledziać hrupy ekśpiertaŭ.

Google prapanuje bolš «bačnaści» rašeńniaŭ pa maderacyi kantentu i bolš roznych sposabaŭ suviazi karystalnikaŭ z kampanijaj. U adpaviednaści z DSA, Google i inšyja płatformy pavinny dać dadatkovuju infarmacyju pra toje, čamu publikacyi vydalajucca.

Facebook, Instagram, Twitter i Snapchat ciapier dajuć ludziam mahčymaść adklučyć aŭtamatyzavanyja sistemy, jakija rekamiendujuć videa i publikacyi na asnovie ich profilaŭ. Takija sistemy abvinavacili ŭ tym, što jany padšturchoŭvajuć karystalnikaŭ sacyjalnych sietak da ŭsio bolš ekstremalnych publikacyj.

DSA taksama zabaraniaje aryjentavać rekłamu na ŭraźlivyja katehoryi ludziej, u tym liku na dziaciej. U pryvatnaści, Snapchat i TikTok pavinny pierastać dazvalać rekłamie nacelvacca na padletkaŭ na asnovie ich aktyŭnaści ŭ internecie.

A što, kali kampanii nie buduć vykonvać praviły?

Čynoŭniki papiaredzili, što parušeńni mohuć paciahnuć za saboj štrafy ŭ pamiery da 6% ad ich hłabalnaha dachodu, jakija mohuć vyličacca miljardami, ci navat zabaronu kampanii ŭ ES.

Pa sutnaści, technałahičnym kampanijam pryjdziecca dazvolić Jeŭrapiejskaj kamisii i vykanaŭčamu orhanu ES «zazirnuć pad kapot», kab ubačyć, jak pracujuć ich ałharytmy.

Bujnyja płatformy pavinny vyjavić i acanić patencyjnyja ryzyki i praanalizavać, ci dastatkova jany robiać dla źnižeńnia hetych ryzyk. Acenki pavinny być zrobleny da kanca žniŭnia, a potym kampanii projduć niezaležnuju pravierku. Čakajecca, što aŭdyty stanuć asnoŭnym instrumientam pravierki vykanańnia patrabavańniaŭ, choć płan ES krytykavali z-za adsutnaści detalaŭ: pakul nichto nie viedaje, jak mienavita buduć adbyvacca hetyja aŭdyty.

Heta datyčyć tolki ES?

Źmieny ŭ Jeŭropie paciahnuć za saboj «chvalevy efiekt» va ŭsim śviecie. Tak, naprykład, Vikipiedyja karektuje ŭmovy vykarystańnia, kab davać bolš infarmacyi ab «prablemnych karystalnikach i kantencie». Hetyja źmieny nie abmiažujucca Jeŭropaj i «buduć realizavanyja va ŭsim śviecie», zajavili ŭ niekamiercyjnaj arhanizacyi Wikimedia Foundation.

Snapchat zajaviŭ, što jaho novy praces spravazdačnaści i apielacyj dla paznačeńnia niezakonnaha kantentu abo akaŭntaŭ, jakija parušajuć praviły słužby paviedamleńniaŭ, budzie razhornuty ŭ nastupnyja miesiacy spačatku ŭ ES, a zatym — va ŭsim śviecie.

 

 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?6

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi nielha prosta tak pachavać hadavanca. Što tady rabić i kolki heta kaštuje13

U časy ŠI kaštoŭnymi kadrami robiacca tyja, chto ŭmieje hurtavać i scemientoŭvać

Byłaja palitźniavolenaja Nasta Łojka ŭpieršyniu za 3,5 hoda ŭbačyłasia sa svaim sabakam1

Minpryrody źbirajecca zabaranić u Biełarusi vytvorčaść płastykavych kvietak10

Vybary ŭ Bałharyi vyjhrała prarasijskaja partyja byłoha prezidenta Radzieva5

Siamju ź dziciom nie puścili jeści ŭnutry kaviarni picu navynas. «Haraž» apraŭdvajecca, internet spračajecca10

Za admovu razbłakavać telefon pry ŭjeździe ŭ Rasiju ciapier možna sieści na 15 sutak4

Žančyna schadziła ŭ fiłarmoniju i aburyłasia, što ŭ skrypački na scenie spaŭzła bretelka biusthaltara11

Zialenski ličyć začystku internetu ŭ Rasii padrychtoŭkaj da ŭdaru pa Bałtyi25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?6

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić