Usiaho patrochu22

Julijanski i hryharyjanski kalendary

Usie histaryčnyja reformy pryviali da taho, što siońnia ŭ svaim žycci my karystajemsia i adnym, i druhim kalendarami.

Viadoma, što samaj staražytnaj jeŭrapiejskaj sistemaj uparadkavańnia času byŭ kalandar, raspracavany hienijalnym pałkavodcam, fiłosafam, astranomam i matematykam Hajem Julijem Cezaram u 46 h. da n.e. z dapamohaj vydatnaha aleksandryjskaha astranoma Sazihiena.

Hałoŭnaj asablivaściu novaha kalendara byŭ niaźmienny rytm: u im paśladoŭna čarhavalisia try prostyja (praciahłaściu ŭ 365 dzion) i adzin vysakosny (praciahłaściu ŭ 366 dzion) hady.

Adnak na hetym historyja reform kalendara nie skončyłasia. Reč u tym, što siaredniaja praciahłaść hoda ŭ julijanskim kalendary była na 0,0078 sutak (h.zn. na 11 chvilin 14 siekund) bolšaj za praciahłaść trapičnaha (ekvataryjalnaha) hoda. U vyniku za kožnyja 128 hadoŭ nabiralisia «lišnija» sutki. Naprykancy XVI st. viesnavoje raŭnadzienstva było adsunutaje na 10 sutak nazad i prypadała ŭžo na 11 sakavika. U suviazi z takoj supiarečnaściu spatrebiłasia praviesci novuju reformu jeŭrapiejskaha kalendara. Jaje ździejsniŭ Papa Rymski Hryhoryj XIII na padstavie prajekta italjanskaha matematyka Łuindžy Lilije.

U adpaviednasci z papskaj bułaj vosieńniu 1582 h. z kalendara «zabrali» 10 lišnich dzion, i viesnavoje raŭnadzienstva znoŭ apynułasia na svaim miescy — 21 sakavika.

Dziela taho, kab kalandar znoŭ nie nabiraŭ lišnija sutki, zhodna z hetaj ža reformaj kožnyja čatyrysta hadoŭ ź jaho treba vykidać troje sutak. Katalickija krainy Jeŭropy adrazu pačali pierachodzić na novy styl letazličeńnia. Pratestanckija — tolki praz 50—100 hadoŭ. Pravasłaŭnaja carkva admoviłasia pierachodzić na hryharyjanski (ad imia papy Hryhoryja XIII) styl i da hetaha času adznačaje svaje śviaty pa starym, julijanskim kalendary.

Paśla Kastryčnickaj revalucyi, 24 studzienia 1918 h., Saŭnarkam RSFSR pryniaŭ «Dekret ab uviadzienni ŭ Rasijskaj respublicy zachodniejeŭrapiejskaha kalendara» z metaj ustalavańnia ŭ Rasii adnolkavaha amal z usimi kulturnymi narodami zličeńnia času: «Pieršym dniom paśla 31 studzienia hetaha hoda ličyć nie 1 lutaha, a 14 lutaha, druhim dniom ličyć piatnaccataha lutaha i h.d.».

Na momant uviadzieńnia hryharyjanskaha kalendara roznica pamiž im i julijanskim kalendarom składała 10 dzion,

ale da pačatku XX stahodździa jana pavialičyłasia da 13 dzion.

Usie hetyja histaryčnyja reformy pryviali da taho, što siońnia ŭ svaim žycci my karystajemsia i adnym, i druhim kalendarami.

Usio naša hramadstva i dziaržaŭnyja orhany kiravańnia pracujuć u adpaviednasci ź jeŭrapiejskim hryharyjanskim kalendarom, a voś śviaty pravasłaŭnaj carkvy adznačajucca pa starym styli, pa julijanskim kalendary.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka53

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić