Usiaho patrochu

Najstarejšaja žycharka Ziamli adznačyła 117-hodździe

4 sakavika adśviatkavała svoj 117-y dzień naradžeńnia Maryja Brańjas Marera — žycharka Ispanii, pryznanaja na hety momant samym starym čałaviekam na Ziamli z tych, čyj uzrost paćvierdžany aficyjna. 

Maryja Brańjas Marera. Fota: Wikimedia Commons

Maryja Brańjas Marera z 2000 hoda žyvie ŭ domie sastarełych u katałonskaj Žyronie. Jana dačka žurnalista z Pampłony, a naradziłasia 4 sakavika 1907 hoda ŭ amierykanskim San-Francyska.

Paśla siamja viarnułasia na radzimu, u Ispaniju, ale padčas padarožža baćka Maryi zachvareŭ na suchoty dy pamior, sama ž jana ahłuchła na adno vucha. Padčas Hramadzianskaj vajny ŭ Ispanii žančyna pracavała miedsiastroj, ale bolšuju častku žyćcia była chatniaj haspadyniaj.

U Maryi Brańjas Marera troje dziaciej i 11 unukaŭ, pryčym jana pieražyła svajho starejšaha syna Aŭhusta, jaki zahinuŭ u avaryi.

Na hety momant žančyna zajmaje 12-je miesca siarod najstarejšych ludziej za ŭsiu historyju. Da suśvietnaj dziasiatki joj zastałosia pražyć nie tak i šmat — usiaho 63 dni. U takim vypadku jana dahonić pamierłuju jašče ŭ 1992 hodzie amierykanku Dełfiju Viełfard, jakaja zajmaje dziasiataje miesca ciapier. A voś da absalutnaha rekordu pakul vielmi daloka: jon naležyć francužancy Žanie Kalman, jakaja pražyła 122 hady i 164 dni, a pamierła 4 žniŭnia 1997 hoda.

Daloka, bolš za dva hady, Brańjas Marera pakul i da rekordu najstarejšaj žančyny, jakaja naradziłasia ŭ ZŠA: Sara Nos, pamierłaja ŭ 1999 hodzie, pražyła 119 hadoŭ i 97 dzion. A voś najstarejšaj viadomaj na siońniašni dzień doŭhažycharkaj siarod ispanak žančyna źjaŭlajecca ŭžo amal hod: jaje asnoŭnaja kankurentka Ana Vieła Rubia pamierła 15 śniežnia 2017 hoda va ŭzroście 116 hadoŭ 47 dzion. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?26

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?

Usie naviny →
Usie naviny

AAE hatovyja dapamahać ZŠA siłaj adkryć Armuzski praliŭ3

Na Homielščynie ŭžo pačali adklučać aciapleńnie — pieršymi ŭ krainie

U Minsku paśla rekanstrukcyi adkryŭsia spartkompleks «Dynama». Knižnaha kirmaša tam bolš nie budzie FOTY1

Infarmacyja pra spravazdačy Kramlu jašče bolš źmienšyła pieradvybarčyja rejtynhi partyi Orbana5

«Ja zaŭsiody viedaŭ, što jany papiarovy tyhr». Tramp zajaviŭ, što razhladaje mahčymaść vychadu z NATA12

«Usie hundzieli, burčeli». Łukašenka raskazaŭ, što ŭ vojsku byli niezadavolenyja, što navučać ich zaprasili vahnieraŭcaŭ7

MZS Biełarusi «pakul nie bačyć hatoŭnaści litoŭskaha boku da surjoznaj razmovy»

U žychara Kalinkavičaŭ znajšli ŭ kryvi rekordnyja 10 pramile ałkaholu3

Rasijskija ŭłady abaviazali adpravić kantraktnikami ŭ vojska nie mienš za 2% studentaŭ9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?26

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić