Hramadstva3232

Łukašenka: Čym adroźnivajucca biełarusy ad ruskich? Ničym

U intervju telekanału «Rasija» Łukašenka siarod inšaha parazvažaŭ pra sajuźnickija adnosiny z Rasijaj i nahavaryŭ šmat pryjemnych dla rasijan słoŭ.

Skrynšot ź videa

Adkazvajučy na pytańnie prapahandysta Jaŭhienija Papova adnosna taho, jak dalej raźvivać biełaruska-rasijskuju intehracyju, Łukašenka adkazaŭ, što treba iści śladami jaho samoha i Pucina. Maŭlaŭ, lepš čym ichnija adnosiny, lepš ničoha i być nie moža, i heta prykład dla narodaŭ.

Choć pry hetym Łukašenka musiŭ usio ž zhadać i pra častyja roznahałośsi ŭ hetych adnosinach, jakija byli ŭ minułyja hady. Adnak ža śpisaŭ heta na roznyja padkopy z boku starońnich elemientaŭ, u tym liku rasijskich ŚMI i navat vajskoŭcaŭ. Jakija nibyta skieptyčna stavilisia da jahonych kolišnich słovaŭ, što pryjduć maŭlaŭ, časy — «i budziem adstrelvacca śpina da śpiny».

A ciapier, maŭlaŭ, usio ŭsim zrazumieła, i sam Pucin prasiŭ Łukašenku paśla pačatku vajny z Ukrainaj prykryć jaho sa śpiny. I Łukašenka prykryŭ, adpraviŭšy na sutyk miežaŭ Biełarusi, Ukrainy i Polščy, jak jon sam skazaŭ, «paŭarmii».

Pry hetym Łukašenka dahavaryŭsia navat da taho, što admoviŭ biełarusam u jakoj-niebudź uvohule admietnaści. 

«Jak niekatoryja havorać — my ruskija ludzi, čym my adroźnivajemsia? A ničym». 

Svaje kolišnija słovy pra toje, što, maŭlaŭ, «biełarusy — ruskija sa znakam jakaści», jon ciapier nazvaŭ žartam, i paŭtaryŭ paśla taho jašče raz, što nijakich adroźnieńniaŭ pamiž biełarusami i ruskimi, maŭlaŭ, niama.

Kamientary32

  • Hoha
    15.08.2024
    Znaješ, my možiem ssoriťsia skolko uhodno, no my dołžny vidieť intieriesy sobstviennoho naroda
    Biednyje narody! Kak im NIE poviezło!
  • Rusłan
    15.08.2024
    Dažie tie niedoraźvityje, kotoryje hołosovali za Łukašienko, otličajutsia ot russkich. A tie, kto hołosovał i hołosujet protiv, i podavno otličajutsia, potomu čto oni jevropiejcy.
  • na eto połožił svoju žizń
    15.08.2024
    Jeśli smotrieť na to, čto diełajut hubopik, khb, po prikazu łukašienko, s biełaruskim, biełarusami i Biełaruśju, to on prav.
    Oni, vmiestie s łukašienko, zasučiv rukava, strojat skotnyj dvor russkoho mira Rośsii, na miestie biełaruskoj Biełarusi.

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj12

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Budučym pierakładčykam prapanujuć vučyć anhlijskuju i kitajskuju movy praz vystupy Łukašenki — jość i adpaviednyja padručniki15

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ19

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj12

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić