Muzyka2323

Biełarusy pabiehli rabić vizy na žnivień — usio praz kancert Maksa Karža

Biełarusy źbirajucca na žnivieński kancert Maksa Karža ŭ Varšavie — dy tak aktyŭna, što ŭ vizavych ahienctvach kažuć pra napłyŭ klijentaŭ. 

Supracoŭnica adnaho vizavaha ahienctva raskazała ŭ tyktoku, što atrymlivaje bahata zapytaŭ na adkryćcio šenhiena da žniŭnia.

«Tyja, chto ŭžo nabyŭ kvitok i choča źjeździć na kancert, — nie rabicie pamyłak minułaha hoda. U minułym hodzie ŭsie pahałoŭna padavalisia prosta pierad samim kancertam na hrečaskuju vizu. Šmat chto, naturalna, atrymaŭ admovy, bo ŭ Hrecyi davoli vialiki pracent admovaŭ», — rajać u ahienctvie. 

Niekatoryja ź biełarusaŭ, chto paśpieŭ urvać kvitki na kancert, skardziacca ŭ tyktoku, jak składana atrymać vizu. U kamientarach im prapanujuć roznyja varyjanty, časam i zusim niečakanyja:

«Pasprabujcie ispanskuju turystyčnuju vizu zrabić».

«Čytaŭ, što praściej za ŭsio praz Francyju trapić — jana i bližej za ŭsio, i šenhien afarmlaje biez prablem».

«My tak letam pierajechali ŭ inšuju krainu dziela taho, kab naviedać kancert».

Niekatoryja kamientatary dzielacca, jak u papiarednija hady spačatku kupili kvitki na kancert, a vizu tak i nie atrymali.

«My z maładym čałaviekam taksama tak zrabili ŭ hetym hodzie. Źviarnulisia ŭ vizavy centr, vynik — dźvie admovy».

«Ja tak u minułym hodzie zrabiła. Zdahadajciesia, chto nie byŭ na kancercie?»

Što pa cenach? Naprykład, ahienctva Premium Visa (jano supracoŭničaje ź inicyjatyvaj «Dviž Minsk», jakaja rychtuje tur admysłova na kancert u Varšavie) nazyvaje samym dastupnym hrečaski šenhien. Za jaho na siońnia treba budzie zapłacić 580 rubloŭ: 280 ź ich pojdzie na konsulski i servisny zbory ŭ vizavym centry i jašče 300 — na padrychtoŭku ankiety, zapis na vizu, braniravańnie hatela i aviapieralotu, padrychtoŭku maršrutnaha lista.

Za ispanski šenhien prosiać ahułam 880 rubloŭ, za italjanski — bolš za 2500 rubloŭ. U vypadku z daražeznym italjanskim šenhienam ahienctva abiacaje, što nie treba budzie chvalavacca nakont mahčymych admovaŭ u vizie.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary23

  • Prakop
    15.12.2024
    Tie chto idzie na kancert kada - mudaki. !!!
  • Hej-ła-ła-ła-łaj
    15.12.2024
    Padplintuśniki vyrašyli vynyrnuć pavietra nabrać, paskakać dy j nazad zaleźci kremzać bałabu ŭ svajoj nary.
    Ryhoryč, napeŭna, i sam by im vizy apłaciŭ, kab par vypuścić u vybarny čas!
  • Tak
    15.12.2024
    Biełarusy kinulisia na vizy, kab nie tolki ŭ Biełarusi, ale i za miažoj pastuchać ruskaj muzyki.

    Stan biełaruščyny, 2024 hod.

Ciapier čytajuć

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU11

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU

Usie naviny →
Usie naviny

Niebaraka ź Lachavičaŭ źnik «na SVA» ŭžo na treci dzień, a ŭ baraćbie za hrabavyja sčapilisia siastra, sužycielka i žonka — z čatyrma dziećmi, ale čužymi8

Jon adkryta nazyvaŭ rasijskich vajskoŭcaŭ akupantami, a rasijskuju ŭładu — fašysckaj. Za kraty kinuli supracoŭnika MTBanka19

Rejtynh najlepšych haradoŭ śvietu — 2026. Na jakim miescy Minsk?7

Biełaruska pierakładała dla prezidenta Ekvadora, pracavała ściuardesaj, a ciapier adkryła ŭ Mieksicy svaju moŭnuju škołu «Ruskaja z ruskaj»23

Kitaj zachapiŭ sakretnyja detali ad amierykanskich źniščalnikaŭ F-353

U Piermi pad udar trapiŭ pramysłovy abjekt, va Uljanaŭsku paškodžana pramysłovaja i cyvilnaja infrastruktura1

Afrykanskim pinhvinam pahražaje hałodnaja śmierć1

Meta vypuściła akulary biez kamiery i zamienu šlemam virtualnaj realnaści1

Hrosmajstar Dzianis Łazavik: «Biełaruskaja mova vymiraje. Ja na joj zusim nie razmaŭlaju, dy i z kim?»83

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU11

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić