Muzyka2323

Biełarusy pabiehli rabić vizy na žnivień — usio praz kancert Maksa Karža

Biełarusy źbirajucca na žnivieński kancert Maksa Karža ŭ Varšavie — dy tak aktyŭna, što ŭ vizavych ahienctvach kažuć pra napłyŭ klijentaŭ. 

Supracoŭnica adnaho vizavaha ahienctva raskazała ŭ tyktoku, što atrymlivaje bahata zapytaŭ na adkryćcio šenhiena da žniŭnia.

«Tyja, chto ŭžo nabyŭ kvitok i choča źjeździć na kancert, — nie rabicie pamyłak minułaha hoda. U minułym hodzie ŭsie pahałoŭna padavalisia prosta pierad samim kancertam na hrečaskuju vizu. Šmat chto, naturalna, atrymaŭ admovy, bo ŭ Hrecyi davoli vialiki pracent admovaŭ», — rajać u ahienctvie. 

Niekatoryja ź biełarusaŭ, chto paśpieŭ urvać kvitki na kancert, skardziacca ŭ tyktoku, jak składana atrymać vizu. U kamientarach im prapanujuć roznyja varyjanty, časam i zusim niečakanyja:

«Pasprabujcie ispanskuju turystyčnuju vizu zrabić».

«Čytaŭ, što praściej za ŭsio praz Francyju trapić — jana i bližej za ŭsio, i šenhien afarmlaje biez prablem».

«My tak letam pierajechali ŭ inšuju krainu dziela taho, kab naviedać kancert».

Niekatoryja kamientatary dzielacca, jak u papiarednija hady spačatku kupili kvitki na kancert, a vizu tak i nie atrymali.

«My z maładym čałaviekam taksama tak zrabili ŭ hetym hodzie. Źviarnulisia ŭ vizavy centr, vynik — dźvie admovy».

«Ja tak u minułym hodzie zrabiła. Zdahadajciesia, chto nie byŭ na kancercie?»

Što pa cenach? Naprykład, ahienctva Premium Visa (jano supracoŭničaje ź inicyjatyvaj «Dviž Minsk», jakaja rychtuje tur admysłova na kancert u Varšavie) nazyvaje samym dastupnym hrečaski šenhien. Za jaho na siońnia treba budzie zapłacić 580 rubloŭ: 280 ź ich pojdzie na konsulski i servisny zbory ŭ vizavym centry i jašče 300 — na padrychtoŭku ankiety, zapis na vizu, braniravańnie hatela i aviapieralotu, padrychtoŭku maršrutnaha lista.

Za ispanski šenhien prosiać ahułam 880 rubloŭ, za italjanski — bolš za 2500 rubloŭ. U vypadku z daražeznym italjanskim šenhienam ahienctva abiacaje, što nie treba budzie chvalavacca nakont mahčymych admovaŭ u vizie.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary23

  • Prakop
    15.12.2024
    Tie chto idzie na kancert kada - mudaki. !!!
  • Hej-ła-ła-ła-łaj
    15.12.2024
    Padplintuśniki vyrašyli vynyrnuć pavietra nabrać, paskakać dy j nazad zaleźci kremzać bałabu ŭ svajoj nary.
    Ryhoryč, napeŭna, i sam by im vizy apłaciŭ, kab par vypuścić u vybarny čas!
  • Tak
    15.12.2024
    Biełarusy kinulisia na vizy, kab nie tolki ŭ Biełarusi, ale i za miažoj pastuchać ruskaj muzyki.

    Stan biełaruščyny, 2024 hod.

Ciapier čytajuć

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj34

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Śpiavak Ap$ent: U adroźnieńnie ad viasiołkavych poni kštałtu Kaleśnikavaj ja nikoli nie zabudu žeść 2020‑2022 hadoŭ44

Na vudu internet-machlaroŭ trapiła navat supracoŭnica banka

Kitaj nie budzie ŭdzielničać ni ŭ jakich pieramovach ab kantroli nad jadziernymi ŭzbrajeńniami2

Chejtarskija akaŭnty aŭtobusaŭ — novy trend biełaruskich zumieraŭ16

Pieršaje pasiadžeńnie trampaŭskaj Rady miru chočuć pravieści 19 lutaha4

«Pabiehli mianiać dalary, a što rabić». Biełarusy raskazali, jak i ŭ čym jany ciapier robiać aščadžeńni1

Ułady Vieniesueły paabiacali vyzvalić usich palitźniavolenych na nastupnym tydni3

U Biełarusi pierastali pradavać zimovaje dyzielnaje paliva «Arktyka». I zrabili heta śviadoma2

Nievialički eciud Mikiełandžeła pradali za 27,2 miljona dalaraŭ. Heta rekord1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj34

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić