25 žniŭnia Alaksandar Łukašenka za začynienymi dźviaryma sustreŭsia ź ministram adukacyi Alaksandram Radźkovym. Kiraŭnik dziaržavy daručyŭ čynoŭniku raspracavać novyja praviły pravapisu. Miarkujecca, što źmieny Łukašenka zmoža zaćvierdzić užo praz dva tydni.
25 žniŭnia Alaksandar Łukašenka za začynienymi dźviaryma sustreŭsia ź ministram adukacyi Alaksandram Radźkovym. Kiraŭnik dziaržavy daručyŭ čynoŭniku raspracavać novyja praviły pravapisu. Miarkujecca, što źmieny Łukašenka zmoža zaćvierdzić užo praz dva tydni.
Jak akazałasia, prajekt redakcyi novaha pravapisu byŭ daŭno hatovy. Pra heta ŭ aŭtorak paviedamiła hazeta «Sovietskaja Biełoruśsija – Biełaruś siehodnia». Pracoŭnuju hrupu ŭ raspracoŭcy źmienaŭ u pravapis uznačalvali doktar filalahičnych navuk Viktar Iŭčankaŭ i dyrektar instytutu movaznaŭstva Alaksan- dar Łukašaniec (hutarku z apošnim možna pračytać na staroncy 35.).
Źmieny ŭ pravapisie buduć minimalnyja. Usio zvodzicca da bolš pašyranaha ŭžytku litary «ŭ» i spraščeńnia praviłaŭ pieranosu. Dyk tady dziela čaho taki aŭrał?
U niezaležnaha hramadztva isnuje mierkavańnie, što ŭparadkavańnie pravapisu biełaruskaj movy patrebnaje dziela taho, kab zabaranić užyvańnie klasyčnaha, niezrusifikavanaha pravapisu. Heta pierakreśliła b rašeńnie Najvyšejšaha haspadarčaha sudu ad 1998 hodu, jakoje vykarystańnie takoha pravapisu dazvalała.
My apytyli vydaŭcoŭ: jany nia majuć namieru admaŭlacca ad taraškievicy, a, naadvarot, źbirajucca ŭsiakim čynam zmahacca za jaje ŭžyvańnie (hł. nižej).
Na biełaruskamoŭnych internet-forumach i błohach prablema pravapisu adrazu vyjšła na pieršaje miesca pavodle papularnaści.
Nia vyklučana, što zmahańnie za prava biełarusaŭ na pravapis iznoŭ kansaliduje hramadztva, jak heta ŭžo niekali było z Kurapatami, Licejem i «Našaj Nivaj».
Jaje nie chacieli brać u muzyčnuju škołu, a ŭ 14 jana syhrała ŭ Karniehi-chole ŭ Ńju-Jorku. Biełaruskaja skrypačka — pra žyćcio ŭ Łondonie, zarobki i čym skrypka Stradyvary za 14 miljonaŭ jeŭra adroźnivajecca ad zvyčajnaj
Kamientary