Zdaroŭje22

Roŭna piać hadoŭ tamu ŭ Biełaruś pryjšoŭ karanavirus

Chvarobu vyjavili 27 lutaha 2020 hoda ŭ studenta-iranca, jaki viarnuŭsia z Baku.

27 lutaha 2020 hoda testy, praviedzienyja ŭ Respublikanskim navukova praktyčnym centry epidemijałohii i mikrabijałohii, pakazali najaŭnaść karanavirusa 2019-nCoV u adnaho sa studentaŭ ź Irana, jaki prybyŭ rejsam z Baku 22 lutaha.

Pacyjent i ludzi, jakija kantaktavali ź im, byli źmieščanyja ŭ začynienyja boksy ŭ Minskaj infiekcyjnaj balnicy.

Minzdaroŭja paviedamiła pra heta na nastupny dzień — 28 lutaha.

Z kanca sakavika Minzdaroŭja pačało štodnia paviedamlać pra kolkaść vypadku kavidu ŭ dzień, ale mnohija ličyli hetu statystyku niepraŭdzivaj. 

Ź lipienia 2022 hoda pra statystyku naohuł zabyli.

Pavodle źviestak Minzdaroŭja, za ŭvieś pieryjad raspaŭsiudžvańnia infiekcyi (ad sakavika 2020-ha pa lipień 2022-ha, bolš novych danych nie publikavałasia) pamierli 7 118 pacyjentaŭ z vyjaŭlenym COVID-19, a pierachvareli na kavid 994 tysiačy 337 čałaviek

Adnak «Kibierpartyzany» znajšli, što karanavirusnaja infiekcyja jak pryčyna śmierci ŭ dakumientach prastaŭlenaja ŭ 22 759 vypadkach — heta značyć, bolš jak u try razy, čym u aficyjna abvieščanaj uładami kolkaści achviar kavidu. 

Aficyjnaja statystyka nie ŭličvała śmierciaŭ pacyjentaŭ ad uskładnieńniaŭ roznych chvarob, vyklikanych karanavirusam. U takich vypadkach u paśviedčańniach ab śmierci COVID-19 nie adznačałasia, a fiksavałasia asnoŭnaja chvaroba.

Raźliki «Kibierpartyzanaŭ» nie adroźnivajucca ad vynikaŭ daśledavańnia, apublikavanaha raniej u navukovym časopisie The Lancet, na asnovie źviestak pra śmiarotnaść, jakija ad biełaruskich uładaŭ atrymlivała AAN.

Vučonyja vyličyli, što zališniaja śmiarotnaść u našaj krainie z 1 studzienia 2020-ha pa 31 śniežnia 2021 hoda pieravysiła 85 600 čałaviek. Na toj momant zališniaja śmiarotnaść za studzień — sakavik 2022 hoda była jašče nieviadomaja.

Kamientary2

  • vid́majavid́ma
    27.02.2025
    Minzdaroŭja paviedamiła pra heta na nastupny dzień — 28 lutaha.
    ...
    tady, kali my znatna pakatalisia ŭ Bukaŭli...
  • covid ubivajet
    28.02.2025
    Karanik, kotoryj tohda był ministrom zdravoochranienija, pri kotorom zanižaliś cifry po umieršim, na etich vyborach umudriłsia vpiervyje dať prirost iźbiratielej v Hrodnienskoj obłasti, kotoryj vyšie, čiem v Briestskoj obłasti, čiem v Minskie, čiem v ostalnych obłastiach vmiestie vziatych.

Ciapier čytajuć

Jak tak vyjšła, što mahiloŭski mańjak-lifcior, jaki zabiŭ vosiem dziaŭčat, spyniŭsia paśla 1999 hoda?8

Jak tak vyjšła, što mahiloŭski mańjak-lifcior, jaki zabiŭ vosiem dziaŭčat, spyniŭsia paśla 1999 hoda?

Usie naviny →
Usie naviny

Palot ź Minska ŭ Jehipiet ciapier budzie karaciejšy amal na cełuju hadzinu. Ale lacieć buduć bližej da linii frontu3

43‑hadovuju ŭradženku Biełarusi znajšli miortvaj u italjanskaj Pierudžy

Absurd nie tolki z Baranavičami. U Oršy taksama źjavicca manumient «Horad pracoŭnaj słavy 1941-1945»11

Praz rasijskija abstreły nadzvyčajnaja situacyja ŭźnikła na Čarnobylskaj AES8

«Byŭ adklučany roŭminh, pryjechała ŭ RB — zapazyčanaść 250 rubloŭ». Paśla adnaho vypadku biełaruska baicca brać simku ŭ ES6

Dziaŭčyna pakazała, jak znajomić ź Biełaruśsiu chłopca ź Izraila — hetyja śmiešnyja videa ablacieli internet8

Makron vystupiŭ suprać kanfiskacyi rasijskich aktyvaŭ u Jeŭropie6

Za vierasień u prajekcie «Horiuško» dadałosia amal 10 tysiač imion zahinułych rasijskich vajskoŭcaŭ

«Chočaš płač, chočaš nie płač, ściśni zuby i niasi». Jak žančyn-źniavolenych prymusili rychtavacca da vizitu vysokaj čynoŭnicy8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak tak vyjšła, što mahiloŭski mańjak-lifcior, jaki zabiŭ vosiem dziaŭčat, spyniŭsia paśla 1999 hoda?8

Jak tak vyjšła, što mahiloŭski mańjak-lifcior, jaki zabiŭ vosiem dziaŭčat, spyniŭsia paśla 1999 hoda?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić