Śviet

Z urada Sierbii vyklučyli hałoŭnaha prarasijskaha palityka

Parłamient Sierbii zaćvierdziŭ skład novaha ŭrada, sfarmavanaha novym premjer-ministram — doktaram-endakrynołaham Džura Macutam. Niahledziačy na raniej ahučanyja prezidentam Alaksandram Vučyčam abiacańni maštabnych kadravych pieramien, struktura kabinieta abnaviłasia niaznačna — bolšaść ministraŭ zachavali svaje pasady. Adnak klučavoj padziejaj stała vyklučeńnie z urada vice-premjera Alaksandra Vulina, adnaho z samych prykmietnych prarasijskich palitykaŭ krainy, piša The Moscow Times.

Alaksandr Vulin (źleva) z prezidentam Rasii Uładzimiram Pucinym na Uschodnim ekanamičnym forumie va Uładzivastoku. 4 vieraśnia 2024 hoda. Fota: Kristina Kormilitsyna, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

U kancy sakavika jeŭrakamisarka pa pytańniach pašyreńnia ES Marta Kos adkryta źviarnułasia da kiraŭnictva Sierbii z zaklikam nie ŭklučać Vulina ŭ novy skład urada.

«Spadziajusia, spadara Vulina nie budzie ŭ novym uradzie, bo toj, chto pavodzić siabie antyjeŭrapiejska, nie moža vieści Sierbiju ŭ ES», — zajaviła jana.

Padstavaj dla hetych słoŭ stała intervju Vulina rasijskamu dziaržahienctvu «RIA Naviny», u jakim jon vykazaŭ padziaku rasijskim śpiecsłužbam za dapamohu sierbskim uładam u padaŭleńni studenckich pratestaŭ.

Alaksandr Vulin uvachodziŭ u skład sierbskaha ŭrada na praciahu bolš za dziesiać hadoŭ — z 2013 hoda. Jon zajmaŭ pasady ministra abarony, ministra ŭnutranych spraŭ, a taksama ŭznačalvaŭ Ahienctva biaśpieki i infarmacyi — hałoŭnuju śpiecsłužbu krainy.

Viadomy svajoj žorstkaj antyjeŭrapiejskaj i demanstratyŭna prarasijskaj rytorykaj, Vulin nieadnarazova naviedvaŭ Maskvu i publična vykazvaŭ padtrymku Kramlu. U 2022 hodzie jon byŭ uniesieny ŭ sankcyjny śpis ZŠA pavodle abvinavačvańniaŭ u karupcyi, udziele ŭ mižnarodnym narkahandli i sadziejničańni «škodnaj dziejnaści Rasii na Bałkanach».

Vulin nie raz vykazvaŭsia rezka suprać intehracyi Sierbii ŭ Jeŭrapiejski Sajuz, śćviardžajučy, što kraina «nikoli nie stanie siabram ES», ale moža dałučycca da abjadnańnia BRIKS. Kamientujučy pratesty, jakija ŭspychnuli paśla trahičnaha abrynańnia bietonnaha kazyrka na čyhunačnym vakzale ŭ horadzie Novi-Sad, jaki zabraŭ žyćci 16 čałaviek, jon abvinavaciŭ Jeŭrasajuz u sprobie destabilizavać situacyju ŭ Sierbii.

Na jahonuju dumku, Brusel maje namier źmiaścić Alaksandra Vučyča z pasady prezidenta i pryvieści da ŭłady siły, jakija «hatovyja padzialić kaštoŭnaści ES». Da hetych «kaštoŭnaściaŭ» jon adnios pryznańnie niezaležnaści Kosava i ŭviadzieńnie sankcyj u dačynieńni da Rasii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija zachavaje mytny kantrol na miažy ź Biełaruśsiu. I heta nie časovaja miera8

U Mahiloŭskim zaasadzie pračnuŭsia miadźviedź Fiedzia. Značyć, viasna ŭžo blizka1

U minskaj Malinaŭcy na miescy daŭhabuda pabudujuć novy handlovy centr i parkinh1

Ukrainskija chakiery vyśvietlili, jak apieratary rasijskich dronaŭ vykarystoŭvajuć Biełaruś12

Zamiežnyja dypłamaty, jakija pracujuć u Minsku, na Dzień rodnaj movy padzialilisia niepierakładalnymi słovami sa svaich moŭ3

Siamja z šaści čałaviek atruciłasia hrybnym supam u Vaŭkavyskim rajonie1

Zialenski: ZŠA patrabujuć addać Danbas Rasii48

Da Dnia rodnaj movy «Łuč» vypuściŭ limitavanuju kalekcyju hadzińnikaŭ4

Jochanies Kłeba zavajavaŭ šosty załaty miedal na Alimpijadzie-2026 i 11‑y ŭ karjery

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić