Čuprys pachvaliłasia, što Łukašenka zadavalniaje 50% prašeńniaŭ ab pamiłavańni. Ale što nasamreč značyć heta statystyka?
Niaŭžo Łukašenka staŭ takim humannym? Raźbirajemsia ŭ detalach.

Namieśnica kiraŭnika Administracyi prezidenta Volha Čuprys ahučyła vyniki pracy kamisii pa pamiłavańnia za apošnija hady.
«Rabota kamisii pa pytańniach pamiłavańnia za apošnija paru hadoŭ pavialičyłasia ŭ siem razoŭ. Štohod ciapier razhladajecca ŭ miežach paŭtysiačy materyjałaŭ», — zajaviła jana.
Pavodle jaje słoŭ, kolkaść zadavolenych chadajnictvaŭ ab pamiłavańni značna ŭzrasła. «Kali da 2023 hoda Łukašenka prymaŭ takija rašeńni pa nie bolš čym pa 10-10,5% ad ahulnych chadajnictvaŭ, to za minuły hod heta ličba dasiahnuła 65%, a ŭ hetym hodzie (za piać miesiacaŭ) 50% chadajnictvaŭ zadavalniajecca kiraŭnikom dziaržavy», — tłumačyć Čuprys.
Davajcie raźbiracca, što chavajecca za statystyčnaj padborkaj.
U Biełarusi sapraŭdy dziejničaje kamisija pa pamiłavańni na čale z hetaj samaj Volhaj Čuprys. Jaje nie treba błytać z kamisijaj pa viartańni emihrantaŭ, heta asobnyja historyi.
Kamisija Čuprys isnavała i da padziej 2020 hoda, jana spradvieku pracuje z zajavami źniavolenych, jakija prosić vyzvalić ich ci skaracić pakarańnie.
Pa słovach Čuprys, ciapier za hod razhladajecca kala 500 takich chadajnictvaŭ, a raniej było ŭ siem razoŭ mieniej. Atrymlivajecca, raniej było ŭsiaho pa 70 achvotnych vyzvalicca na ŭsiu krainu? Nierealna. Bo treba ŭličyć, što kryminalniki mohuć pisać u kamisiju pa pamiłavańni kožnyja paŭhoda ci hod u zaležnaści ad ciažkaści svajho artykuła. I šmat chto nasamreč biaskonca zajmajecca takoj pierapiskaj.
Tłumačeńnie chavajecca ŭ Pałažeńni ab dziejnaści kamisii pa pamiłavańni. U punkcie 18 tam havorycca, što kali administracyi kałonii ličyć vyzvaleńnie čałavieka niemetazhodnym, to takija zajavy vynosiacca na razhlad kamisii «tolki pry najaŭnaści vyklučnych abstavin».
Faktyčna havorka idzie pra toje, što prašeńni ab pamiłavańni mohuć i nie razhladacca kamisijaj u Minsku, kali ich zarubili jašče na miescy.
Tak zvyčajna adbyvajecca i z palitviaźniami, jakija padajuć prašeńnie ab pamiłavańni pa svajoj inicyjatyvie, a nie paśla prapanovy źvierchu. Bolšaść palitviaźniaŭ majuć status «złosnych parušalnikaŭ», tamu administracyi kałonij staviać paznaku ab niemetazhodnaści vyzvaleńnia.
U słovach Čuprys jość i jašče adzin momant dla błytaniny. Pavodle punkta 20 taho ž Pałažeńnia, chadajnictvy addajuć na razhlad Łukašenku, tolki kali kamisija rekamienduje pamiłavać čałavieka. Kali kamisija nie rekamienduje miłavać, to heta tolki «davodzicca da viedama» Łukašenki. Nieviadoma, ci ŭklučaje jana ŭ statystyku łukašenkaŭskaj humannaści takija vypadki — kali kamisija dała admoŭnuju vizu, a jon prosta aznajomiŭsia z dakumientam.
Takim čynam, da 2023 hoda situacyja była nastupnaja. Da kamisii Čuprys nasamreč mahło dachodzić usiaho kala 70 zajaŭ. I navat kali ŭsie jany atrymlivali stanoŭčuju vizu, a Łukašenka padpisvaŭ 10% ad ahulnaj kolkaści, to havorka išła nie bolš čym pra 7 pamiłavanych za hod. Siarod ich byli niekalki palitviaźniaŭ — zhadajem Aleha Hruździłoviča ci Natallu Chierše, — i adzinki ludziej, asudžanych pa niepalityčnych artykułach.
U 2024-m (i trochi ŭ 2025-m) łukašenkaŭcy vyrašyli vypuścić častku palitviaźniaŭ — pakul što ahułam vyjšła na svabodu kala 300 čałaviek. Im piersanalna prapanavali napisać prašeńni ab pamiłavańni, a paśla farmalna prapuścili hetyja zajavy praz kamisiju ŭ Minsku i addali na podpis Łukašenku. Za košt hetaha dola zadavolenych chadajnictvaŭ nasamreč skoknuła ŭvierch.
Adnak kali vynieści za dužki hetuju arhanizavanuju źvierchu kampaniju, to vyśvietlicca, što dola zadavolenych chadajnictvaŭ budzie prykładna na tym ža ŭzroŭni, što i raniej.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda

Kamientary