Na Zasłaŭskim zamku sprabujuć raskryć tajamnicu padziemnaha chodu
Na terytoryi Zasłaŭskaha zamka pačalisia vialikija archieałahičnyja raskopki. Adna z zajaŭlenych metaŭ — vyvučyć zahadkavy padziemny chod, jaki byŭ znojdzieny jašče ŭ 1970-ch hadach, ale da hetaha času nie daśledavany, paviedamlaje telekanał STB.

Hety chod upieršyniu vyjaviŭ jašče ŭ savieckija časy archieołah Hieorhij Štychaŭ. Tady jaho častkova rasčyścili: šyrynia chodu składaje kala 80 santymietraŭ, vyšynia — kala 1 mietra 20 santymietraŭ. Adnak adna sa ścien była paškodžanaja, tamu dalejšyja daśledavańni prypynili.
Ciapier kamanda archieołahaŭ, vałancioraŭ i studentaŭ imkniecca vyśvietlić, jakoje było pryznačeńnie hetaha padziemnaha chodu. Jak patłumačyŭ Ivan Śpiryn, staršy navukovy supracoŭnik Instytuta historyi NAN Biełarusi, chod moža być jak padziemnym kalidoram, tak i drenažnaj sistemaj abo sakretnym łazam.
Daśledavańni prachodziać na zachodniaj častcy zamka — kala zamkavaj bramy XVI stahodździa, praź jakuju raniej u jaho ŭvachodzili kniaskija družyny i kupieckija karavany. Płanujecca zaviaršyć pracu da kanca červienia, ale terminy mohuć zrušycca z-za nadvorja ci znachodak.
Kali ŭdasca dakładna vyznačyć pryznačeńnie padziemnaha chodu i ŭmovy dazvolać, hety abjekt moža stać adkrytym dla naviedvalnikaŭ.
Zasłaŭski zamak byŭ pabudavany ŭ XVI stahodździ. Ciapier na jaho miescy zachavalisia Spasa-Praabraženskaja carkva, ruiny zamkavaj bramy, vały i ravy.
Archieołahi pačali raskopki na Zasłaŭskim zamku. U płanach — vyjavić vialikuju bramu
Adnavilisia raskopki na Miency, cikavaja znachodka ŭžo ŭ pieršy dzień
Pamiatajecie staražytny šlem z Babrujska, jaki Marzaluk abviaściŭ šlemam syna Rahniedy? Voś što pra jaho daviedalisia navukoŭcy
Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam
Ciapier čytajuć
Ahientka Kardaš vykarystoŭvała seks, kab źbirać infarmacyju pra kalinoŭcaŭ i zavierbavać ukrainskaha kamandzira. A kurataru KDB pisała pra jaho: «Moj łoch»
Kamientary
To jesť Litva i Ruś narody, a słova cetera pierievoditsia dosłovno kak "ostalnyje" . To jesť ostalnyje narody . I vot na samoj piečatkie narisovany hierby ostalnych narodov.Trakajskoho kniažiestva(Aukšajtii)i Žamajtii.Čto označajet, čto Litva,Aukšajty i Žamajty raznyje narody.
Vot izobražienija piečatki https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%92%D1%96%D1%82%D0%BE%D0%B2%D1%82#/media/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Witold_Duke_of_Lithuania_seal.PNG
Tak žie na to,čto VKŁ osnovał druhoj etnos(nie aukšajtskij)ukazyvajet nazvanije Stolicy VKŁ Vilniusa/Vilni/Vilno ono proizošło ot hidronima Vilija, no aukšajty nazyvajut etu rieku Niaris. Čto priamo ukazyvajet, čto nie Aukšajty osnovali VKŁ.
Iźviestno, čto mieždu Viljusom(Vklučitielno)i Mienskom žili bałty https://www.youtube.com/watch?app=desktop&v=1W2S7hYbjbQ Eto dokazyvajet archieołohija i imienno oni osnovali VKŁ,a potom aśsimilirovaliś v Aukšajtov-Lijetuviesov i Rusinov-Litvinov.
Takim obrazom možno utvierždať čto biełorusy-litviny takaja žie titulnaja nacija VKŁ kak i aukšajty-lijetuviesy.
p.s
Novohrudok był stoliciej VKŁ pri Vojšiekie i Švarnie.
Hrodno i Varšava byli faktičieskimi stolicami Rieči Paspalitoj,v to vriemia kak juridičieskimi stolicami byli Krakov i Vilnia.
Hosudarstviennyj jazyk VKŁ był śmieś starobiełorusskoho jazyka i cierkovnosłavianskoho biełorusskoho izvoda. To jesť śmieśju razhovornoho i duchovnoho jazyka biełorusov. Poetomu jeho vierno nazyvať starobiełorusskij piśmiennyj jazyk.
V 1969 starobiełorusskij piśmiennyj jazyk pieriestał byť hosudarstviennym v VKŁ,stał polskij,no ni lituvisko-aukšajtskij,čto ustanavlivało paritiet mieždu našimi etnosami , poskolku VKŁ było niezavisimym ot Polši kniažiestvom, potomu, čto Rieċ Paspalitaja konfiedierativnoje hosudarstvo.
VKŁ było niezavisimym kniažiestvom poskolku suŝiestvovało pravo librium vieto i luboj litvin moh zabłokirovať riešienijem obŝaja sojma v kotorom byli prieimuŝiestvienno polaki.