Hramadstva22

Dziaŭčyna padsieła ŭ druhi aŭtobus u čarzie i prajšła miažu Polščy ź Biełaruśsiu ŭsiaho za paŭsutak

Biełaruska raskazała, jak jana razam ź siabroŭkaj pierasiakała miažu pamiž Polščaj i Biełaruśsiu nočču z 14 na 15 lipienia 2025 hoda. Dziaŭčaty padsieli ŭ druhi aŭtobus u čarzie i zmahli prajechać miažu za 12 hadzin, što mnohija ličać vialikim pośpiecham — u inšych hety praces zajmaŭ značna bolš času, piša BG.Media.

Fota ilustracyjnaje

Dziaŭčaty dajechali z Varšavy da pamiežnaha Terespala ciahnikom — heta chutčej i tańniej, čym aŭtobusam. Kvitok kaštavaŭ 58 złotych (kala 44 biełaruskich rubloŭ). Na vakzale ich sustreli taksisty, jakija za 10 złotych (prykładna 7,5 rubla) advieźli ich da pamiežnaha punkta «Terespal».

@kliishevich Biełarusy, obŝij sbor! podielitieś požałujsta svoimi łajfchakami kak vy jezditie v Polšu i nazad ja jeŝie ni razu nie probovała jechať čieriez Litvu, jeŝie načała zadumyvaťsia ob pojezdie do Kalininhrada, čtoby jechať v ležačiem sostojanii, no každyj raz nie riskuju i idu snova i snova na eti hołodnyje ihry… #hranicabiełaruśpolša #briesttieriespol #polskajahranica #biełorusskajahranica #polšabiełaruś ♬ Beautiful Minimal Tech House - Yuki Takasaki

Tam užo stajali bolš za 30 aŭtobusaŭ, ale dziaŭčaty zmahli padsieści ŭ druhi aŭtobus ad šłahbauma. Za heta zapłacili 190 złotych (kala 150 biełaruskich rubloŭ).

Uvieś šlach ad pasadki da vyjezdu z punktu «Brest» zaniaŭ u ich prykładna 12 hadzin.

Hety čas raźmiarkoŭvaŭsia tak:

  • U Terespal aŭtobus zajechaŭ u 01:43.
  • U 04:00 prajšli polski kantrol.
  • U 09:17 trapili da biełaruskich pamiežnikaŭ.
  • U 10:30 prajšli pravierku.
  • U 11:52 vyjechali z «Bresta».

Vydatki na čałavieka ŭ ahulnym vyniku skłali 258 złotych (kala 197 rubloŭ).

U kamientarach pad videa ludzi dzielacca svaim ułasnym vopytam i adznačajuć, što 12 hadzin — heta jašče chutka. Niekatoryja čakali i pa 20, i 25, a to i pa 37 hadzin. Adna žančyna raskazała, što z maleńkim dziciom jechała z Poznani da Hrodna 25 hadzin.

Inšyja ŭzhadali, jak aŭtobus zatrymali z-za taho, što ŭ adnaho pasažyra znajšli zabaronienyja rečy — pryjšłosia čakać milicyju i prachodzić pravierki jašče 7 hadzin.

Kamientary2

  • Mch
    17.07.2025
    Nu, što skazać. Bravo! Małajčyna.
  • Nu, čto skazať
    18.07.2025
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

Śpiłbierh vypuskaje «Dzień vykryćcia» — novy film pra inšapłanietnikaŭ4

Jak u Amierycy. U Babrujsku handlovy centr adčyniali z pompaj, pierarazańniem čyrvonaj stužki i šturmam dźviarej7

U Vieniesuele ŭ vyniku ziemlatrusu — bolš za 200 zahinułych, tysiačy ludziej ličacca źnikłymi bieź viestak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić