Hramadstva55

Łukašenka, jaki viečna niezadavoleny biełarusami, pachvaliŭ paŭnočnakarejski narod

Łukašenka pradkazaŭ KNDR «vialikuju budučyniu z pracavitym, dyscyplinavanym narodam». 

Alaksandr Łukašenka, jaki ŭvieś čas narakaje na biełarusaŭ, u KNDR narešcie znajšoŭ najlepšy varyjant. 

«Ja vam mahu skazać, jak čałaviek, jaki ŭžo ŭsio ŭ hetym śviecie bačyŭ, — vašu krainu čakaje vialikaja budučynia z hetym pracavitym, dyscyplinavanym narodam», — skazaŭ jon.

U Paŭnočnaja Karei jon pabačyŭ jašče i toje, čaho bolš u śviecie nichto nie bačyć. 

«Ja ŭbačyŭ, — vy ŭmiejecie rabić usio. I vy robicie heta tak, jak nichto ŭ śviecie. Heta nie danina pavahi našym pieramovam. Heta sapraŭdy vynikaje z maich nazirańniaŭ», — zapeŭniŭ jon.

Alaksandr Łukašenka skazaŭ, što, niahledziačy na hieahrafičnuju addalenaść, biełaruski i karejski narody zbližajuć ahulnyja intaresy — patryjatyzm i pavaha da historyi. Pavodle jaho słoŭ, siabroŭskija suviazi, jakija zaradzilisia jašče ŭ časy Savieckaha Sajuza, nikoli nie pieraryvalisia.

Jon anasavaŭ «pryncypova novy etap» adnosin.

«Siońnia ŭ vyniku ŭsiebakovaha pastupalnaha raźvićcia my pierachodzim na pryncypova novy etap. Ź vialikim spaźnieńniem, ale tym nie mienš pierachodzim», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

«Našy ekanomiki ŭzajemadapaŭnialnyja, my patrebnyja adzin adnamu. I ŭ hetym kirunku davajcie zrobim vysnovy ź minułaha, sa svaich pamyłak. I zrobim usio dla taho, kab adnosiny pamiž Karejskaj Narodna-Demakratyčnaj Respublikaj i Respublikaj Biełaruś byli ŭzornymi», — dadaŭ jon.

Jon patłumačyŭ, što ŭ sučasnych realijach, kali «mocnyja śvietu hetaha» ihnarujuć mižnarodnaje prava, niezaležnym krainam nieabchodna ŭzajemadziejničać bolš ščylna dla abarony suvierenitetu.

Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što raźvićcio adnosin z KNDR budzie iści biez ahladki na mierkavańnie inšych krain.

«Ja, jak i Vy, prychilnik taho, kab my raźvivali našy adnosiny, nie azirajučysia na inšyja krainy, jakija, viadoma, buduć nie ŭ zachapleńni ad našych adnosin. Tamu što jany — kankurenty. Našy ekanomiki ŭzajemadapaŭnialnyja, my patrebnyja adzin adnamu. My zrobim vysnovy ź minułaha i zrobim usio dla taho, kab adnosiny pamiž KNDR i Biełaruśsiu byli ŭzornymi», — skazaŭ jon.

Kim Čen Yn dadaŭ, što abiedźvie krainy imknucca da budaŭnictva šmatpalarnaha śvietu i majuć padobnyja pozirki na mižnarodny paradak.

«Dumaju, što heta słužyć pieradumovaj mahčymaści dalejšaha pašyreńnia i raźvićcia dvuchbakovych adnosin u adpaviednaści z uzajemnymi intaresami dźviuch krain», — skazaŭ jon.

Jon vykazaŭ «poŭnuju padtrymku» dziejańniam Minska i vystupiŭ suprać sankcyj dla Biełarusi.

«My vystupajem suprać niepravamiernaha cisku na Biełaruś z boku Zachadu i vykazvajem padtrymku i razumieńnie mieram kiraŭnictva Biełarusi, nakiravanym na sacyjalna-palityčnuju stabilnaść», — zajaviŭ Kim Čen Yn.

Kim Čen Yn taksama adznačyŭ pośpiechi Biełarusi ŭ abaronie suvierennych pravoŭ i raźvićci ekanomiki.

Kamientary5

  • khb odobriajet i privietstvujet
    26.03.2026
    Daješ koriejciev na miesto vyhnanych, posažiennych, ubitych, po prikazu łukašienko, biełarusov !
    hosudarstvieńniki iz khb łukašienko sohłasny i odobriajut takoj podchod.
  • tak
    26.03.2026
    khb odobriajet i privietstvujet, a tabar nuždajecca ŭ rabach, bo svabodnyja i razumnyja vyhladajuć ukoram siamiejkie i jaje čeladi.
  • S/u
    26.03.2026
    Łukašenka zajzdrościć Ynu i ŭ razumieńni Łukašenki - paŭnočnaja Kareja heta toje što jen žadaŭ by dla Biełarusi i biełaruskaha narodu. Tolki ŭ saviecka-mankurtskim stanie. Dzie ŭ adroźnieńni ad karejcaŭ u saviecka-mankurtskaj BSSR nie pavinna być nijakaj biełaruskaj movy i kultury. Tolki jak stojła "ruckaha mira" z rabskim stadam "narodcam" jaki b abažastvlaŭ by siamiejku z vusataha tabaru i pažyćciova dziakavaŭ by za toje što isnuje pry stojłu jak skacina, jak raby, bieź jakich niebudź pravoŭ. Dy jašče hatoŭ by zdochnuć za toje kab tolki łukavamu było dobra.
    A jašče hałoŭnaja mara łukavaha heta atrymać ad Yna jadernuju bombu i rakietu kab jamu, łukavamu, było zručniej haŭkać ŭ bok Eŭraźviazu i Ukrainy i kab nijakaja Nata nie pahražała jamu i jahonamu vyvadku ździekavacca nad Biełaruśsiu i katavać biełaruski narod, stol nienavisny jamu i jahonamu tabaru.

Ciapier čytajuć

Babaryka zojmiecca biznesam — užo adkryŭ kampaniju ŭ Hiermanii18

Babaryka zojmiecca biznesam — užo adkryŭ kampaniju ŭ Hiermanii

Usie naviny →
Usie naviny

Andruś Biezdar, jaki vyjšaŭ ź SIZA, raskazaŭ, jak jaho sprava ciapier i što budzie dalej9

«Ab hety tramplin možna zabivacca kožny dzień». Viadomy trenier zahinuŭ na viełatreniroŭcy praź niečakanuju pieraškodu8

Vyjšaŭ treci siezon lubimaha biełarusami sieryjała pra šlachtu — voś čym ździŭlaje «1670». Tam źnialisia i biełarusy11

Syn departavanaha sałdata armii Andersa z-pad Navahrudka adsudziŭ $180 tysiač za pakuty baćki ŭ savieckim łahiery13

Niamieckaja dypłamatka ŭ Minsku ŭ parku Janki Kupały pračytała vierš biełaruskaha kłasika10

Biełaruski mužčynski chor «Kasary» źniaŭsia ŭ trecim siezonie papularnaha polskaha sieryjała «1670»7

Hamialčuk atrymaŭ nažavoje ranieńnie ŭ žyvot, ale jašče sutki piŭ z kryŭdzicielem i tolki potym pajšoŭ da doktara1

Na trasie Mahiloŭ — Babrujsk lehkavik sutyknuŭsia z hruzavikom. Za rulom byŭ 14‑hadovy padletak

«U ich chvaroba. Jany varjaty». Tramp paździekavaŭsia z uładalnikaŭ elektramabilaŭ7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka zojmiecca biznesam — užo adkryŭ kampaniju ŭ Hiermanii18

Babaryka zojmiecca biznesam — užo adkryŭ kampaniju ŭ Hiermanii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić