Usiaho patrochu44

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni

Pach i plamy potu na adzieńni mohuć sapsavać nastroj i stvaryć niepryjemnaje ŭražańnie ab čałavieku. Z dapamohaj prostych i naturalnych srodkaŭ možna lohka viarnuć adzieńniu śviežaść i čyściniu.

Fota: Getty Images

Prablema pachu i plam potu na adzieńni aktualnaja kruhły hod, niezaležna ad nadvorja. Na kolkaść potu ŭpłyvajuć nie tolki tempieratura, ale i indyvidualnyja asablivaści arhanizma, emacyjanalny stan i navat hienietyka.

Dobraja navina: śviežy pot sam pa sabie amal nie maje pachu. Jon składajecca pieravažna z vady ź nievialikaj kolkaściu soli, mačaviny, aminakisłot, małočnaj kisłaty, tłušču i cukru. Mienavita hetyja rečyvy słužać ježaj dla bakteryj, jakija žyvuć na skury. Niepryjemny pach uźnikaje ŭ vyniku ich žyćciadziejnaści. Kali bakteryi «ŭsialilisia» ŭ vałokny tkaniny, prablema stanovicca chraničnaj. Ale navat u takim vypadku jość rašeńni.

Vydańnie Heute.at prapanuje pasprabavać adzin z nastupnych naturalnych mietadaŭ papiaredniaj apracoŭki:

1. Vocat

Vocat — daŭno pravierany srodak, jaki vykarystoŭvajecca ŭ chatnich umovach dla ačystki i dezynfiekcyi. Jon nie tolki efiektyŭna vydalaje zabrudžvańni, ale i źniščaje pachi i bakteryi.

Źmiašajcie ŭ vialikaj jomistaści ciopłuju vadu z adnoj šklankaj vocatu (prykładna 200 mł). Zamačycie adzieńnie z pacham potu na hadzinu, a zatym pamyjcie ŭ pralnaj mašynie. Adnačasova vocat dapamoža ažyvić kolery.

Uvaha: Hety sposab nie pasuje dla biełaha adzieńnia — mohuć źjavicca žoŭtyja plamy z-za reakcyi z reštkami dezadarantu abo arhaničnymi rečyvami potu.

2. Limonnaja kisłata

Dla biełych tkanin zamiest vocatu vykarystoŭvajcie limonnuju kisłatu — jana efiektyŭna vydalaje jak pach, tak i plamy ad potu.

Rastvarycie 4 čajnyja łyžki limonnaj kisłaty ŭ 1 litry haračaj vady. Zamačycie adzieńnie na hadzinu, a zatym pamyjcie ŭ pralnaj mašynie.

Kali na adzieńni vidavočnyja plamy ad potu, to ŭ takim vypadku dapamoža rastvor 1 čajnaj łyžki limonnaj kisłaty (ci soku adnaho limona) ŭ 100 mililitrach vady.

Rastvor naniasicie na plamu, pakińcie na 10 chvilin, a zatym adzieńnie prapałaščycie.

Uvaha: Limonnaja kisłata nie pasuje dla kalarovaha abo ciomnaha adzieńnia, bo koler moža stracić svaju jarkaść.

3. Charčovaja soda

Zamiest vocatu i limonnaj kisłaty z pachami i plamami vydatna spravicca charčovaja soda.

Charčovaja soda padychodzić dla naturalnych tkanin, takich jak bavoŭna i lon, a taksama dla paŭsintetyčnych materyjałaŭ, naprykład viskozy.

Jana biaśpiečnaja dla kalarovych i ciomnych tkanin, u adroźnieńnie ad limonnaj kisłaty, jakaja moža vyklikać vyćvitańnie, i dla biełych tkanin, u adroźnieńnie ad vocatu, jaki moža pakidać žoŭtyja plamy.

Rastvarycie 1 stałovuju łyžku sody ŭ 5 litrach vady. Dajcie rastvoru pastajać 30 chvilin, kab soda pačała dziejničać. Zatym zamačycie adzieńnie na noč, a ranicaj pamyjcie ŭ pralnaj mašynie.

Kali ž nieabchodna vyvieści plamu ad pota, to tut dapamoža pasta, pryhatavanaja z 1 stałovaj łyžki sody i nievialikaj kolkaści vady. Jaje nieabchodna nanieści na plamu, pakinuć na 15 chvilin, a zatym adzieńnie prapałaskać.

4. Marazilnaja kamiera

Nizkija tempieratury źniščajuć bakteryi, jakija vyklikajuć pach. Hety mietad dapamahaje «vymarazić» pach.

Składzicie vopratku ŭ polietylenavy pakiet i pakładzicie ŭ maraziłku na 12 hadzin abo bolš. Hety sposab asabliva pasuje dla vopratki z dalikatnych tkanin, jakuju nielha časta prać.

5. Śpiecyjalnyja sprei

U prodažy jość sprei dla tekstylu ź ijonami srebra abo antybakteryjnymi kampanientami. Jany časova niejtralizujuć pach, ale nie vyrašajuć asnoŭnuju pryčynu. Kali bakteryi ŭžo «ŭsialilisia» ŭ vałokny tkaniny, pach moža viarnucca paśla nastupnaha vykarystańnia ci nahrevu cieła.

Da taho ž pastajannaje ŭžyvańnie sprejaŭ biez myćcia moža navat pahoršyć situacyju — jany maskirujuć prablemu, ale nie čyściać tkaninu.

Dadatkovaja parada: paźbiahajcie sintetyčnych tkanin

Ludziam, jakija šmat paciejuć, varta paźbiahać sintetyčnych materyjałaŭ, bo jany słaba prapuskajuć pavietra i zatrymlivajuć vilhać, stvarajučy idealnyja ŭmovy dla bakteryj. Lepš vybirać adzieńnie z bavoŭny, lonu abo viskozy.

Hetyja materyjały ŭbirajuć pot i dazvalajuć jamu vysychać, što pamianšaje ŭmovy dla razmnažeńnia bakteryj, jakija vyklikajuć pach. Heta asabliva važna dla nižniaj bializny i štodzionnaha adzieńnia.

Na žal, u śviecie «fast-fešn» bolšaść vopratki vyrablajecca z poliesteru. Tamu pierad pakupkaj varta ŭvažliva pravieryć etykietku, kab daviedacca skład tkaniny.

Kamientary4

  • .
    26.07.2025
    BrBrPatapim , ale ŭsio roŭna pachnuć!
  • Bakteryja
    26.07.2025
    Moža žurnalisty i nie ŭ kursie, ale vy možacie prosta zakinuć rečy ŭ prałku, pamyć jak zvyčajna i ŭsio budzie okiej.
  • Mordo
    27.07.2025
    padmyvacca čaściej , pažadana eseseraúskim myłam , tym što 250 hr

Ciapier čytajuć

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia nočču tempieratura pavietra apuskałasia da minus 31°S — rekord hetaj zimy1

«Čym bolš ciemry, tym bolš patrebnyja lichtaryki». Uładzimir Puhač — pra nadzieju, Maksima Znaka i pieršy aŭtobus da Minska1

Prapanujuć biaspłatna pažyć na vyśpie la bierahoŭ Uelsa — tym, chto hatovy ličyć tupikaŭ i inšych žyvioł

Pamior eks-namieśnik ministra kultury, dypłamat Vasil Černik

Minenierha: Ludzi pavinny z razumieńniem stavicca da źnižeńnia tempieratury ŭ kvaterach8

12‑hadovy chłopčyk u reanimacyi paśla katańnia na ciubinhu3

Pa siońniašnim dni vyznačali, kali pryjdzie viasna2

Unačy nad Biełaruśsiu bačyli Śniežny Miesiac FOTY

Bad Bunny vyjhraŭ «Hremi» za najlepšy albom hoda

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić