Śviet

Francyja viartaje Madahaskaru čerap miascovaha karala, jakomu adsiekli hałavu 128 hadoŭ tamu

Francyja pryniała rašeńnie viarnuć Madahaskaru try čałaviečyja čerapy z kałanijalnaj epochi. Pavodle mierkavańnia ekśpiertaŭ, adzin ź ich naležaŭ małahasijskamu karalu Taery, jakomu francuzskija vajskoŭcy ściali hałavu ŭ XIX stahodździ. U 1897 hodzie čerap karala vyvieźli ŭ Francyju jak vajenny trafiej i raźmiaścili ŭ Paryžskim muziei pryrodaznaŭstva razam sa šmatlikimi inšymi čałaviečymi pareštkami z vostrava, paviedamlaje Euronews.

Fota: AP

Ministarka kultury Francyi Rašyda Daci adznačyła, što hetyja čarapy trapili ŭ nacyjanalnyja muziejnyja kalekcyi ŭ abstavinach, jakija abražali čałaviečuju hodnaść i byli vynikam kałanijalnaha hvałtu. U svaju čarhu, ministarka kultury Madahaskara Vałamiranci Dona Mara nazvała viartańnie čerapaŭ vielmi važnym krokam i simvałam novaha etapu supracoŭnictva pamiž krainami. Adsutnaść hetych relikvij u krainie na praciahu 128 hadoŭ stała, maŭlaŭ, adkrytaj ranaj dla naroda.

Abjadnany navukovy kamitet paćvierdziŭ, što čerapy naležać narodu sakałava, a adzin ź ich ź vialikaj vierahodnaściu byŭ čerapam karala Taery. Prezident Francyi Emanuel Makron z času svajho abrańnia ŭ 2017 hodzie pryznavaŭ niekatoryja «pierahiny» ŭ palitcyi Francyi ŭ Afrycy i ŭ 2024 hodzie padčas vizitu na Madahaskar kazaŭ pra imknieńnie «paprasić prabačeńnia» za kroŭ i trahiedyju kałanijalnaj epochi.

Fota: x.com/AfricanHub_

Pareštki buduć viernutyja na vostraŭ i pachavanyja ŭ niadzielu.

U apošnija hady Francyja aktyŭna imkniecca razabracca z kałanijalnym minułym, viartajučy pareštki i kulturnyja kaštoŭnaści, ale dahetul heta składany praces. U 2023 hodzie byŭ pryniaty zakon, jaki spraščaje repatryjacyju čałaviečych pareštkaŭ, a taksama zakon ab viartańni mastackich tvoraŭ, ukradzienych nacystami. Płanujecca, što ŭ budučyni padobnyja zakony dapamohuć viartać i kulturnyja kaštoŭnaści, skradzienyja ŭ kałanijalny pieryjad.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić13

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić

Usie naviny →
Usie naviny

U Rahačoŭskim rajonie patanuŭ 16‑hadovy padletak — jon pravaliŭsia pad lod

Fiaduta: Maja pavaha da Źmitra Daškieviča pavyšałasia try razy. I ciapier — iznoŭ5

Jak pahroza z boku Rasii zrabiła Hiermaniju viadučaj vajskovaj siłaj Jeŭropy7

U Tel-Avivie ŭ vyniku abstrełu zahinuŭ 52‑hadovy ŭradženiec Viciebska

U Maskvie na hihancki termin asudzili maładoha biełarusa — za padpał łakamatyva jamu zapłacili ŭsiaho $26

Jak Brestčyna z «achviary industryjalizacyi» pieratvaryłasia ŭ pramysłovaha lidara krainy5

Navukoŭcy: sabaka staŭ najlepšym siabram čałavieka značna raniej, čym ličyłasia2

Aryna Sabalenka abaraniła tytuł u Majami i paŭtaryła rekord Štefi Hraf4

«Zaraz u mianie tolki adna meta — vyvieźci adsiul dziaciej jak maha chutčej». Biełarusy raskazali, jak mianiajecca ich žyćcio19

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić13

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić