Śviet11

Polski fiermier raskazaŭ, jak nabyŭ traktar Belarus, a ciapier pakutuje

33-hadovy fiermier Maryjuš Maksimovič z padlašskaj vioski Srednica zajmajecca sielskaj haspadarkaj ź dziacinstva. Razam z baćkami jon viadzie haspadarku na 30 hiektarach i ŭtrymlivaje 80 karoŭ. U 2018 hodzie siamja kupiła traktar Belarus za 200 tysiač złotych (pa tahačasnym kursie kala 55 tysiač dalaraŭ). Kupla była lehalnaj: jość usie dakumienty, paćviardžeńni płaciažoŭ i mytaŭ, paśviedčańni ab rehistracyi techniki ŭ kamunikacyjnym adździele. Ale praz hady lehalnaha vykarystańnia traktara ŭźnikli prablemy, piša biełastocki rehijanalny sajt.

Fota: bialystok.se.pl

Za hetyja hady traktar zaśviedčyŭ siabie, śćviardžaje Maryjuš, jak davoli nadziejnaja, choć i nie nadta kamfortnaja technika. U adroźnieńnie ad zachodnich madelaŭ, jakija patrabujuć darahoha servisu i kampjutarnaha absłuhoŭvańnia, Belarus lohka ramantujecca samastojna, a zapčastki dastupnyja praktyčna ŭ kožnaj kramie.

Dziakujučy hetamu traktaru siamja Maryjuša pavialičyła vytvorčaść małaka, palapšała ahulnuju efiektyŭnaść haspadarki. Jana vykarystoŭvaje jaho ź inšymi sielskahaspadarčymi pryładami: płuham, siejałkaj, raskidalnikam hnoju.

Adnak u listapadzie 2024 hoda Maryjuš atrymaŭ list ad ad miascovych uładaŭ: rehistracyju jaho traktara anulujuć nibyta z-za adsutnaści amałahacyi. Paśla niekalkich abskardžvańniaŭ kančatkovaje, niespryjalnaje dla fiermiera rašeńnie było vyniesiena ŭ žniŭni 2025 hoda. Heta aznačaje, što jon ciapier nie moža zakonna vyjazdžać na darohi, u toj čas jak akurat ciapier čas žniva.

Prablema maje i palityčny aśpiekt. Padčas pieradvybarčaj kampanii ciapierašni ministr infrastruktury Daryjuš Klimčak abiacaŭ lehalizavać takija traktary i dać harantyi fiermieram, što jany zmohuć pracavać dalej. Ale paśla vybaraŭ hetyja abiacańni, jak śćviardžajecca, byli zabytyja.

Tamu Maryjuš i jaho siamja ciapier ryzykujuć stracić asnoŭny pracoŭny instrumient i srodki dla isnavańnia. Jany vymušanyja dla taho, kab skončyć žnivo, šukać dapamohu ŭ susiedziaŭ, i spadziajucca, što ŭłady ŭsio ž vykanajuć svaje abiacańni.

Pradstaŭnik Ruchu siamiejnych haspadarak, prafiesijnaha abjadnańnia fiermieraŭ, adznačaje, što situacyja Maryjuša Maksimoviča nie ŭnikalnaja — z padobnymi prablemami sutyknulisia 7 500 fiermieraŭ pa ŭsioj Polščy.

Kamientary1

  • Siarhiej
    09.09.2025
    Moža aŭtar maŭ na uvazie "homologacji" albo hamałahacyi. Aznačaje što technika nie spaŭniaje peŭnych zapatrabavań dla dapuščeńnia da darožnaha ruchu. Karaciej hety traktar nie moža prajści polski techahlad.

Ciapier čytajuć

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist1

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Usie naviny →
Usie naviny

«Pasažyry prasili źnizić chutkaść». Nazvanyja pryčyny DTZ z maršrutkaj u Śvietłahorskim rajonie, dzie zahinuli šeść čałaviek1

Doktarka, jakaja vučyłasia pa metavym nakiravańni, adpracavała paŭtara hoda ź piaci — i pierajechała ŭ Polšču33

«Dekałanizacyja — heta pryjści i zaniać svajo miesca». Nasta Rahatko budzie ŭdzielničać u fiestyvali rasijskaj knihi. Sulima jaje asudziŭ, jana nie zmaŭčała ŭ adkaz58

Pamior stvaralnik Ślapianskaj vodnaj sistemy. Zdajecca, unikalny kanał nieŭzabavie taksama moža pamierci8

Paźniak — Andrejevaj: Chvała Vam, Kaciaryna! U Vas vydatny muž29

Illu Protasa pryznali najlepšym navičkom ACHŁ2

U ZŠA aryštavali śpiecnazaŭca, jaki zarabiŭ $400 tysiač na staŭcy, što aryštujuć Madura7

«Navošta heta mnie?» Tramp vyklučyŭ jadzierny ŭdar pa Iranie i abviaściŭ ab padaŭžeńni pieramirja pamiž Izrailem i Livanam1

Pierymienapaŭza ŭ 30 hadoŭ: novaje daśledavańnie pakazała, što ź joj sutykajecca bolš za pałovu žančyn3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist1

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić