Hramadstva

U haspadarcy pad Hrodnam šosty hod vyroščvajuć jahady hodžy. U našym klimacie heta niaprosta

U filijale «Parečanka» AAT «Hrodzienski miasakambinat» užo niekalki hadoŭ pravodziać ekśpierymient pa vyroščvańni jahad hodžy — ekzatyčnaj raśliny, viadomaj svaimi karysnymi ŭłaścivaściami va ŭsim śviecie, piša «Hrodzienskaja praŭda».

Fota: Hrodzienskaja praŭda

Prajekt startavaŭ u 2019 hodzie, kali ŭ filijale byli pasadžanyja pieršyja kusty. Ciapier na 40 sotkach raśliny pakrytyja jarka-aranžavymi pładami, jakija pryciahvajuć uvahu svaim koleram i ekzatyčnym vyhladam.

Adnak biełaruski klimat stvaraje niemałyja ciažkaści. Jak raskazaŭ načalnik sielskahaspadarčaha ŭčastka №1 Valeryj Matys, nadvorje robić svaje karekciroŭki ŭ praces vyroščvańnia.

Druhi hod zapar nadvorje nie spryjaje poŭnamu farmavańniu ŭradžaju: kali da žniŭnia jahady dobra nalivajucca sokam pad soncam, to z pačatkam daždžoŭ i pachaładańnia ŭ vieraśni płady pačynajuć vianuć. Heta ŭpłyvaje na kolkaść i jakaść kančatkovaha ŭradžaju.

Niahledziačy na prablemy, ahraryi nie źbirajucca admaŭlacca ad vyroščvańnia hodžy. Pa słovach Valeryja Matysa, ekśpierymienty ŭ sielskaj haspadarcy zaŭsiody ryzykoŭnyja, ale jany dajuć mahčymaść udaskanalić technałohii i pasprabavać niešta novaje. Płanujucca roznyja miery dla zachavańnia ŭradžaju: palapšeńnie ŭhnajeńniaŭ, vykarystańnie sučasnych srodkaŭ abarony raślin i ekśpierymienty z technałohijami.

Z bataničnaha punktu hledžańnia hodžy — heta nievialikaje dreŭca abo kust vyšynioj ad 1 da 4 mietraŭ. Płady śpiejuć sa žniŭnia pa kastryčnik. Jahady ŭ syrym vyhladzie niebiaśpiečnyja dla sistemy stravavańnia, tamu ich lepš nie jeści niepasredna z kusta. Padčas zboru vykarystoŭvajuć palčatki, kab paźbiehnuć razdražnieńnia skury. Zatoje paśla suški jahady stanoviacca biaśpiečnymi i vielmi karysnymi.

Sušanyja jahady hodžy majuć sałodka-kisły smak i pryjemny vodar. Tysiačahodździ jany vykarystoŭvalisia ŭ tradycyjnaj kitajskaj miedycynie, dzie im prypisvali zdolnaść zamarudžvać stareńnie, padtrymlivać zdaroŭje vačej, piečani, nyrak i lohkich. Sučasnyja daśledavańni paćviardžajuć, što hodžy bahatyja antyaksidantami, vitaminami i minierałami.

Jahady možna ŭžyvać samastojna abo dadavać u stravy: kašy, johurty, smuzi, a taksama ŭ sumiesi «supierpraduktaŭ». U «Parečancy» spadziajucca, što z časam biełaruskija hodžy buduć vyroščvacca ŭ pramysłovych maštabach i źjaviacca na palicach miascovych kramaŭ, stanoŭča ŭpłyvajučy na raznastajnaść pradukcyi i zdaroŭje spažyŭcoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA3

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Pravaabarončy centr «Viasna» adkryŭ dadatkovy ofis u Varšavie4

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?21

Ukraina prapanoŭvała pierajmienavać častku Danbasa ŭ «Doniłend» u honar Trampa7

Tramp zajaviŭ, što nie choča padaŭžać pieramirje ź Iranam i čakaje bambardzirovak3

Amierykancy aličbavali trafiejnyja dakumienty sa Smalenskaha archiva, vyviezienaha nacystami. U im varta šukać i dakumienty pa biełaruskim pytańni5

Turecki palityk staŭ miemam z-za svaich vusoŭ4

U Rasii zatrymali hiendyrektara samaha bujnoha vydaviectva «Eksmo». Šmat ich knih pradajecca i ŭ Biełarusi2

Studenty EHU bajacca viartacca dadomu13

Kampanii ŭkaraniajuć ŠI-dvajnikoŭ supracoŭnikaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA3

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić