Hramadstva

Čartarny rejs z Mahilova ŭ Šarm-el-Šejch adnaviŭsia paśla čatyrochhadovaha pierapynku

Adnaŭleńnie čartarnaha rejsa z Mahilova ŭ jehipiecki Šarm-el-Šejch paśla amal piacihadovaha pierapynku stała śviatam dla aeraporta i ŭsiaho rehijona — pieršy vylet prajšoŭ z poŭnaj zahruzkaj i vydatnym nastrojem pasažyraŭ, piša BiełTA.

Samalot nakiravaŭsia ŭ šlach z poŭnaj zahruzkaj — i heta nie prosta ŭdały pačatak, a sihnał pra viartańnie rehijona na turystyčnuju kartu mižnarodnych maršrutaŭ. Jak adznačyŭ mer Mahilova Siarhiej Čartkoŭ, adnaŭleńnie rejsu — značnaja padzieja nie tolki dla horada, ale i dla ŭsioj Mahiloŭščyny.

«Siońnia samalot vylataje z poŭnaj zahruzkaj, pasažyraŭ šmat, nastroj va ŭsich vydatny. U hetym hodzie my ŭžo zapuścili rehularnyja rejsy ŭ Maskvu i čartar u Antaliju. Jak kažuć, aeraport žyvie samalotami. Čym ich bolš — tym lepš dla rehijona. Pierš za ŭsio, heta zručnaść dla žycharoŭ: nie treba jechać daloka, usio pobač», — padkreśliŭ jon.

«My ŭpeŭnienyja, što maršrutnaja sietka budzie pašyracca. Mahiloŭski abłvykankam budzie rabić usio mahčymaje dla pryciahnieńnia dadatkovych rejsaŭ i rostu pasažyrapatoku. U aeraporta jość sučasnaść i dobraja budučynia», — dadaŭ mer.

Praciahłaść palotu z Mahilova ŭ Šarm-el-Šejch — kala 5 hadzin 30 chvilin, nazad — paradku 6 hadzin. Adlehłaść pamiž Mahilovam i jehipieckim kurortam — kala 5 tys. km. Paloty buduć vykonvacca try razy na miesiac z praciahłaściu turaŭ 10 i 11 načej.

Pieršymi na stojcy rehistracyi akazalisia Pavieł i Iryna Zajcavy z synam Arciomam ź Viciebska. Siamja doŭha šukała zručny vylet i spyniłasia na Mahilovie. «Znajšli prapanovu z Mahilova. Nam vielmi zručna, što vylet u subotu. Pa canie taksama vyjhrali — tur vyjšaŭ tańniej, čym ź Viciebska abo Minska. Maskvu navat nie razhladali: ź dziciem takaja daroha składanaja. Z Mahilova sapraŭdy dobraja prapanova, zručny varyjant — aeraport kampaktny, nidzie nie zabłytaješsia, tut jak by «pa-siamiejnamu». Adpačynak płanavali za miesiac, jaho vielmi čakali», — padzialilisia jany.

Siamji Zajcavych uručyli pamiatny padarunak za toje, što jany pieršymi prajšli rehistracyju.

Siarod pieršych pasažyraŭ — i siamja z Babrujska.

Nadzieja Samak z mužam, dačkoj, babulaj i dziadulem taksama vybrali Mahiloŭ ź mierkavańniaŭ zručnaści i cany. «Z Mahilova lacim upieršyniu, heta vielmi zručna. Siarod pieravah — nievialiki aeraport, niadorahaja parkoŭka. Kali daviedalisia, što možna lacieć adsiul, adrazu pabiehli kuplać bilety», — raskazała jana.

Jaje dačka Maryja, užo byvałaja ŭ Turcyi i Jehipcie, ź nieciarpieńniem čakaje mora: «Latać nie bajusia zusim! Vielmi chaču chutčej na mora, tam šmat rybak, a jašče vielmi ciopła».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia7

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijanie jeduć u Biełaruś na śviaty: braniravańnie hatelaŭ padskočyła10

Pieršaja kraina śvietu zabaraniaje sacsietki dla dziaciej va ŭzroście da 16 hadoŭ. Jak heta budzie pracavać6

Vyzvalili palitźniavolenuju maci čatyroch dziaciej. Jaje mužu prysudzili 24 hady kałonii3

Šary z kantrabandaj ź Biełarusi dalacieli da Łatvii7

«Jaho nie isnuje». U administracyi Trampa paćvierdzili spynieńnie pracy DOGE, jakim kiravaŭ Mask2

Kiraŭnica misii demsił: Za Ukrainu zahinuła kala sta biełaruskich dobraachvotnikaŭ22

Litoŭskija fury praź miažu ŭsio jašče nie jeduć3

Hrošy ŭ Biełaruś viazuć furami. Jak dalnaboi i nie tolki napaŭniajuć krainu valutaj18

Krupko raskazaŭ pra płany pa budaŭnictvie dniaproŭskich kanałaŭ, kolki heta budzie kaštavać i ŭ čym hałoŭnaja prablema9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia7

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić