Śviet

Manachiniam, jakija źbiehli z doma sastarełych u svoj manastyr, dazvolili zastacca tam pry ŭmovie, što jany pakinuć sacsietki

Trom pažyłym manachiniam, jakija źbiehli z doma dla sastarełych u Aŭstryi, dazvolili viarnucca ŭ ich začynieny manastyr da dalejšych rasparadžeńniaŭ. Adnak carkoŭnyja ŭłady vystavili ŭmovy: manachini pavinny spynić publikavać dopisy ŭ sacyjalnych sietkach. Za čas supraćstajańnia z carkoŭnym načalstvam siostry stali vielmi papularnyja: u ich amal sotnia tysiač padpisčykaŭ u instahramie, paviedamlaje Bi-bi-si.

Siastra Ryta (82 hady), siastra Rehina (86 hadoŭ) i Biernadeta (88 hadoŭ). Fota: Noah Hatz/picture alliance via Getty Images

Manachini Aŭhuścinskaha ordena Biernadeta (88 hadoŭ), Rehina (86 hadoŭ) i Ryta (82 hady) byli apošnimi siostrami manastyra Holdenštajn u nievialikim horadzie Elśbieten, pad Zalcburham u Aŭstryi. U im jany praviali dziasiatki hadoŭ, a potym siaredniaviečny budynak byŭ pieradadzieny novamu ŭładalniku. U śniežni 2023 hoda manachiń, jak jany śćviardžajuć, suprać ich voli zabrali z manastyra i pieraviali ŭ pansijanat, pryznačany dla pažyłych słužycielnic carkvy.

U vieraśni jany z dapamohaj byłych vučanic i ślesara viarnulisia ŭ zakryty manastyr, što vyklikała abureńnie carkoŭnych čynoŭnikaŭ.

Markus Hrasl, kiraŭnik abactva Rajchierśbierh, pad jurysdykcyjaj jakoha znachodzicca manastyr, nazvaŭ učynak manachiń całkam niezrazumiełym i zaklikaŭ ich viarnucca ŭ dom sastarełych. Na jaho dumku, samastojnaje žyćcio ŭ pustym budynku ŭjaŭlaje pahrozu žyćciu i zdaroŭju pažyłych žančyn, i rašeńnie ab ich pieravodzie ŭ pansijanat było pryniata dziela ich ža dabra.

Historyja manachiń stała šyroka viadomaj. U ich źjaviłasia mnostva prychilnikaŭ, jakija dapamahli im ź ježaj, elektryčnaściu i navat administravańniem sacsietak. Zaraz u manachiń Holdenštajna amal 100 tysiač padpisčykaŭ u instahramie i niekalki tysiač — u fejsbuku.

U sacsietkach publikujucca videa ź ich paŭsiadzionnaha žyćcia: siostry za malitvaj i za abiedam, siastra Ryta na treniroŭcy. Niadaŭna joj padaryli baksiorskija palčatki.

Praz amal try miesiacy supraćstajańnia pres-sakratar probstva Charald Šyfl paviedamiŭ aŭstryjskamu ahienctvu APA, što manachini mohuć pakul zastacca ŭ manastyry, ale pry peŭnych umovach. Akramia admovy ad aktyŭnaści ŭ sacyjalnych sietkach, jany pavinny zabiaśpiečyć niedastupnaść zakrytaj častki manastyra dla ludziej, jakija nie naležać da ordena. Kali jany zastanucca na hetych umovach, im budzie zabiaśpiečana miedycynskaja dapamoha i duchoŭnaja padtrymka z boku śviatara. Heta adbyłosia paśla sustrečy ŭ pačatku tydnia, na jakoj była prapanavana mahčymaje vyrašeńnie kanfliktu.

Pakul što manachini svajoj zhody nie dali.

«Ciapier usio zaležyć ad siaścior», — skazaŭ Charald Šyfl ahienctvu APA.

Zamak Holdenštajn słužyć manastyrom z 1877 hoda. Paśla pry im była adkryta pryvatnaja škoła dla dziaŭčynak, kudy z 2017 hoda prymajuć i chłopčykaŭ. Škoła pracuje da hetaha času.

Try manachini praviali ŭ manastyry bolšuju častku svajho žyćcia.

Siastra Biernadeta sama vučyłasia ŭ hetaj škole, trapiŭšy tudy padletkam u 1948 hodzie. Adnoj ź jaje adnakłaśnic była aŭstryjskaja aktrysa Romi Šnajder — adna z najbujniejšych kinazorak 1960— 70‑ch hadoŭ.

Siastra Rehina prybyła ŭ manastyr u 1958 hodzie, a siastra Ryta — u 1962 hodzie.

Usie try manachini zatym doŭhija hady pracavali ŭ škole vykładčykami. Siastra Rehina navat była dyrektaram.

Ale kolkaść manachiń pastupova skaračałasia. U 2022 hodzie budynak byŭ pieradadzieny archijeparchii Zalcburha i abactvu Rajchierśbierh — aŭhuścinskamu manastyru.

Probst Markus Hrasl z abactva Rajchierśbierh staŭ ich nastajacielem, a abščyna była aficyjna raspuščana ŭ pačatku 2024 hoda.

Astatnim manachiniam dali prava pažyćciovaha pražyvańnia, pakul dazvalała zdaroŭje i kahnityŭny stan.

U śniežni 2023 hoda było pryniata rašeńnie pieravieści ich u katalicki dom sastarełych, dzie jany adčuvali siabie niaščasnymi.

U pačatku vieraśnia siastra Biernadeta, siastra Ryta i siastra Rehina viarnulisia nazad u manastyr pry padtrymcy hrupy byłych vučanic. Jany tady zajavili Bi-bi-si, što nie płanujuć jaho pakidać.

«Pierš čym pamierci ŭ tym domie sastarełych, ja lepš pajdu na łuh i ŭvajdu ŭ viečnaść takim čynam», — skazała siastra Biernadeta.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U harach Kyrhyzstana z drona adšukali cieły źnikłych biełaruskich alpinistaŭ8

U harach Kyrhyzstana z drona adšukali cieły źnikłych biełaruskich alpinistaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Šviejcaryi praź niedachop vady zabaraniajuć napaŭniać basiejny i palivać hazony1

«Zaŭsiody chočacca bolš». Jak traciać hrošy biełarusy z zarobkam 5—6 tysiač rubloŭ3

U Biełarusi vyrašyli źniščyć lubyja prajavy «polskaści»? Ułady ciškom rychtujuć hłabalnuju začystku Dziaržaŭnaha śpisu pomnikaŭ39

Pry ŭdary pa Samary, vierahodna, paškodzili cech, dzie vyrablajuć elektronnaje abstalavańnie dla rakiet-nośbitaŭ «Sajuz-2»2

Biełarus pajšoŭ hulać u les i sustreŭ «vuža na maksimałkach» FOTAFAKT3

Skandalna viadomaja sietka dastaŭki sušy «Jobidajobi» pamianiała nazvu

Pad Homielem sa dna Soža padniali moranyja duby, jakija pralažali pad vadoj tysiačy hadoŭ12

Vierahodnaść rekordna mocnaha El-Nińjo dasiahnuła 70%

Taliby prapanavali ZŠA viarnucca ŭ Afhanistan4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U harach Kyrhyzstana z drona adšukali cieły źnikłych biełaruskich alpinistaŭ8

U harach Kyrhyzstana z drona adšukali cieły źnikłych biełaruskich alpinistaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić