Śviet22

Tabličku Ukrainy na cyrymonii adkryćcia Alimpijskich hulniaŭ niesła rasijanka

Dla hledačoŭ Anastasija Kučarava, rasijanka, jakaja žyvie ŭ Miłanie, była ananimnym vałancioram, ale dla samoj Anastasii hety krok byŭ śviadomym vystupam suprać vajny. Pra jaje raspaviadaje AP.

Fota: AP Photo / Petr David Josek

Historyja Anastasii Kučaravaj — rasijanki, jakaja 14 hadoŭ žyvie ŭ Miłanie i pracuje architektaram — stała adnym ź simvałaŭ adkryćcia Zimovych Alimpijskich hulniaŭ. Schavanaja za vysokim kaŭniarom srebnaha puchavika i ciomnymi akularami, jana vyjšła na stadyjon, niesučy pierad saboj tabličku z nadpisam «Ukraina».

Pieršapačatkova arhanizatary płanavali raźmiarkoŭvać krainy pamiž vałanciorami vypadkovym čynam, adnak chareohraf dazvoliŭ vybrać pieravahi, i Kučarava paprasiła davieryć joj mienavita ŭkrainskuju delehacyju.

Pierad vychadam na arenu Anastasija apynułasia pobač ź piaćciu ŭkrainskimi spartsmienami, siarod jakich byli fihuryst Kirył Marsak i kańkabiežka Jelizavieta Sidorka. Baćki abodvuch atletaŭ ciapier vajujuć na froncie.

Fota: AP Photo / Andrea Rosa

Ukraincy adrazu paznali ŭ Kučaravaj rasijanku pa akcencie, kali jana zahavaryła ź imi. Sama Anastasija pryznajecca, što ŭ toj momant adčuvała vielizarnuju vinu i razumieła: hetyja ludzi majuć poŭnaje prava na nianaviść da luboha rasijanina. Adnak jana ličyła važnym pakazać im, što nie ŭsie rasijanie dumajuć adnolkava.

Niepasredna pierad vychadam na stadyjon jana azirnułasia — nie viedała, što im skazać. «Ale ja prosta skazała, što ŭvieś stadyjon budzie vitać ich stojačy». Ukraincy pastavilisia da hetaha skieptyčna, adznačyła jana.

Kali pačulisia pryvitalnyja vykryki, kaža Kučarava, jana adčuła, niby ŭvieś stadyjon «pryznaje ich niezaležnaść, pryznaje ich volu da svabody, ich mužnaść prajści ŭvieś hety šlach da Alimpijady». Jana płakała za svaimi akularami.

Fota: AP Photo / Andrea Rosa

Paźniej jana adznačyła, što hetaja karotkaja sustreča na stadyjonie stała dla jaje znakam hłybokaj suviazi pamiž narodami, jakaja mahła b žyć i dalej, kali b nie ahresija.

Kučarava taksama niesła tabličku dla inšaj delehacyi — Danii, jakaja taksama atrymała burnyja avacyi za supraciŭ hetaj nacyi pahrozam ZŠA zachapić Hrenłandyju.

«Tak, heta supadzieńnie, ale ja dumała nad hetym», — skazała Kučarava ahienctvu.

Kamientary2

  • Byvšij političieskij zaklučionnyj
    18.02.2026
    Čiełoviek dobroj voli. Spasibo tiebie, Nastia!
  • Člen partyi
    18.02.2026
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?13

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

87 rubloŭ zarobku i asablivyja ŭmovy dla niekatorych studentaŭ. Vykładčyk BDUIR źviarnuŭsia da Łukašenki26

U Biełarusi stvaryli bijačyp dla vyjaŭleńnia alerhii1

Estonskija palityki mocna raskrytykavali Zialenskaha: zapałochvajučy krainy Bałtyi, toj nie dabjecca pośpiechu16

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?16

«Žudaść žudasnaja». U rasijskim hateli prosta kala łožka pastavili pomnik sałdatu Alošu16

Rasijanie piaty raz zajavili pra ŭziaćcie «ŁNR»6

Ratavalnika z Maładziečna asudzili pa palityčnaj spravie2

Juryj Dudź raspavioŭ, jak suśvietnaja pop-zorka padčas turne sa sceny padziakavała biełaruscy10

Sumki z halštukaŭ i zaplečniki z pakunkaŭ ad čypsaŭ Lays — top biełaruskich majstroŭ, jakija robiać apsajklinh-rečy3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?13

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić