Śviet

U Łuŭry paśla «rabavańnia stahodździa» pamianiali dyrektara

U paryžskim Łuŭry pamianiali dyrektara paśla hučnaha rabavańnia, jakoje słavuty muziej pieražyŭ vosieńniu minułaha hoda. Łarans de Kar pakinuła pasadu kiraŭnicy muzieja praz čatyry miesiacy paśla incydentu. Jaje pierajemnikam staŭ historyk mastactva Krystof Lerybo, jaki raniej uznačalvaŭ Viersalski pałac. Pra pryznačeńnie novaha dyrektara abviaściła pradstaŭnica ŭrada Francyi.

Łarans de Kar. Fota: Wikimedia Commons

Raniej Lerybo taksama kiravaŭ muziejem Arse ŭ Paryžy. Pavodle Ministerstva kultury Francyi, jaho hałoŭnymi zadačami stanuć uzmacnieńnie biaśpieki muzieja i jaho madernizacyja. Prezident Francyi Emanuel Makron raniej anansavaŭ płan abnaŭleńnia Łuŭra na sumu 800 miljonaŭ jeŭra.

Rašeńnie ab adstaŭcy papiaredniaj kiraŭnicy było pryniata paśla publikacyi spravazdačy parłamienckaj kamisii, pryśviečanaj «rabavańniu stahodździa». U dakumiencie adznačałasia, što kiraŭnictva muzieja častkova niasie adkaznaść za niedachopy ŭ sistemie biaśpieki. Kamisija zajaviła, što isnavaŭ šerah pralikaŭ, jakija ŭ inšych krainach mahli b pryvieści da adstaŭki.

Łarans de Kar sama prapanavała pajści z pasady ŭžo na nastupny dzień paśla rabavańnia, adnak tady ministarka kultury admoviłasia pryniać jaje adstaŭku. Ciapier ža jaje adstaŭku zaćvierdziŭ prezident Francyi.

U kastryčniku minułaha hoda čaćviora złamyśnikaŭ skrali z Łuŭra častku francuzskich karaleŭskich rehalij koštam kala 88 miljonaŭ jeŭra. Histaryčnaja kaštoŭnaść hetych pradmietaŭ značna pieravyšaje ich hrašovuju acenku. Pakul što skradzienaje nie znojdziena.

Paśla hetaha incydentu muziej nieadnarazova traplaŭ u niehatyŭnyja naviny — praz zatapleńni, zabastoŭki i padazreńni ŭ maštabnych machlarstvach z kvitkami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki13

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

«Adsiačeš adnu hałavu — vyrastajuć novyja». Jak kiraŭnictva Irana pabudavała sistemu, jakaja dazvalaje ŭtrymlivać uładu10

Delehacyi RF i ZŠA praviali pieramovy ŭ Fłarydzie

Keci Pery suprać Keci Pery. Aŭstralijskaja dyzajnierka vyjhrała pazoŭ suprać śpiavački, ź jakoj sudziłasia z-za imia

Tramp: ZŠA ŭžo atrymali pieramohu nad Iranam6

U Mahilovie źjaviŭsia «most imia Hieroja Savieckaha Sajuza M.I. Jašyna». Nazva trojčy parušaje zakanadaŭstva4

Ceny na naftu znoŭ viarnulisia da ŭzroŭniu vyšej za $100 za baral3

Naftavy «zapasny prachod»: ad enierhietyčnaha kałapsu śviet ratujuć usiaho dva trubapravody

Stała viadoma, jakija traŭmy atrymaŭ novy viarchoŭny lidar Irana2

U Homieli žančyna zaniesła svajho sabaku na stryžku da hrumierki. Zabrała ŭžo miortvaha

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki13

Mižnarodny kryminalny sud pačaŭ rasśledavańnie złačynstvaŭ, ździejśnienych režymam Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić