Kultura33

Minkultury raskazała pra sproby viartańnia biełaruskich kaštoŭnaściaŭ, stračanych padčas vojnaŭ

Pieršy namieśnik ministra kultury Dźmitryj Šlachcin raskazaŭ u efiry STB, što Minkultury sočyć za źjaŭleńniem biełaruskich kaštoŭnaściaŭ, vyviezienych za miežy krainy padčas vojnaŭ, u tym liku na elektronnych tarhach.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

«Pierš za ŭsio heta pytańni restytucyi, heta značyć niezakonna pieramieščanych kulturnych kaštoŭnaściej u pieryjad vajennych dziejańniaŭ. My šmat zajmalisia pytańniami datyčna davajennych zboraŭ našych muziejaŭ, u jakich byli zasiarodžany asnoŭnyja kulturnyja kaštoŭnaści, i dziaržaŭnaj biblijateki, ciapier Nacyjanalnaj biblijateki Biełarusi. Napracoŭki peŭnyja byli. My pastupova išli da ŭźniaćcia na sistemnym uzroŭni pytańniaŭ restytucyi, tamu što treba było mieć nieabchodnuju dakumientacyju, dokaznuju bazu, kab u vypadku čaho va ŭstanoŭlenym paradku, u adpaviednaści ź mižnarodnymi pahadnieńniami my mahli zajavić svaje pravy ŭ hetych adnosinach. My praciahvajem pracavać».

Dźmitryj Šlachcin paviedamiŭ, što ministerstva daŭno manitoryć situacyju z vyviezienymi kaštoŭnaściami, naprykład pa Niaśvižskim zamku i jaho arsienale. «Pierš za ŭsio toje, što tyčycca achoŭnaha ŭzbrajeńnia, u narodzie — daśpiechaŭ. My viedajem rečy, jakija byli padorany ŭ svoj čas Mietrapoliten-muzieju, inšym muziejam albo pradadzieny praz aŭkcyjony. I my pa anałohii pačynajem ustanaŭlivać hetyja rečy, jakija zachavalisia ŭ nas. U nas jość pradmiety konskaha daśpiecha XVI stahodździa, 1520 hoda, Niurnbierh. Heta dastatkova znakavyja rečy, i dla luboha muziejnaha zboru jany ŭjaŭlajuć vielmi vialikuju cikavaść. Pa zachavanych ulikovych abaznačeńniach na hetych pradmietach my razumiejem, nie majučy navat invientaroŭ, nie majučy nijakaj ulikovaj dakumientacyi, što my pa pryncypie anałohii, kali štości ŭbačym padobnaje, možam skazać adrazu — heta niaśvižski arsienał i z hetym treba pracavać».

Hetak ža sama Minkultury pracuje i pa knižnych pomnikach. «My vydatna razumiejem: jość tyja ž Biblii Francyska Skaryny, jakija nie padpadajuć pad katehoryju restytucyi. U ich jość svaja historyja, jak adzin z kanvalutaŭ, jaki zachoŭvajecca ŭ Vierchniełužyckaj biblijatecy ŭ Hiermanii. Tam jość svaja historyja. Heta kniha ni razu nie źjaŭlałasia na terytoryi Biełarusi, ale razam z tym u nas byŭ vopyt ekspanavańnia hetaha kanvaluta tut, u našaj krainie. Heta absalutna narmalnaja praktyka, a pa astatnich momantach my sprabujem adsočvać».

Pry hetym Šlachcin nie zhadvaje, što mnohija biełaruskija kaštoŭnaści ciapier znachodziacca ŭ rasijskich kalekcyjach.

Pieršy namieśnik ministra prainfarmavaŭ, što zaraz idzie rabota pa viartańni z Hiermanii knižnych pomnikaŭ ź biblijatečnaha fondu davajennaha zboru adnoj ź biełaruskich VNU.

Kamientary3

  • Niachaj Maskva
    12.04.2026
    Viarhiej ŭsio naša. Spačatku kryž Jeŭfrasińni
  • Moskoŭ
    12.04.2026
    A dzie našy kaštoŭnaści z Maskovii? Tam budzie ŭ razy bolš, čym va ŭsioj Jeŭropie ahułam.
  • Łuchtaplot
    13.04.2026
    Adsočvać aukcyjony ŭ Niamieččynie nieefiejektyŭna, treba žorstka traści našy skarby z maskaloŭ.
    Hundziajeŭ, słuchaj siudy, kali praź niadzielu nie viernieš ŭ Miensk Kryž Jeŭfrasińni Połackaj departujem usich tvaich papoŭ i cybulinavyja chlavy pazačyniajem na adviečny ramont.
    I pabačycie, zdarycca cud.

Ciapier čytajuć

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie7

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus pakazaŭ, jak zmahajecca z kałaradskimi žukami pry dapamozie pyłasosa VIDEA2

U ZŠA pamierła apošniaja žančyna z «žaleznym lohkim»1

Usio bolš jeŭrapiejskich biełych busłoŭ charčujucca na śmietnikach. Navukoŭcy zaniepakojenyja

Łaŭroŭ zajaviŭ, što Rasija budzie vajavać da poŭnaj kapitulacyi Ukrainy20

Biełaruski dalnabojščyk atrymaŭ vizu dla pracy ŭ polskaj firmie, a jana zbankrutavała. Jaho asudzili za niezakonny ŭjezd u Polšču1

U Minsku dahetul pracuje siamiejnaje atelje «Lavonicha», stvoranaje jašče ŭ 1962 hodzie1

Stała viadoma, pa jakich praviłach buduć masava pracaŭładkoŭvać uźbiekaŭ u Biełarusi22

U Višniovym pad Kijevam padčas rasijskaj ataki vybuchnuŭ skład bojeprypasaŭ. Zialenski paabiacaŭ pakarać vinavatych6

U VKŁ «nienavidzieli ruskich bolš, čym krymcaŭ». U Rasii čarhovy raz adkarektavali padručniki pa historyi39

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie7

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić