Hramadstva33

«Mycca niemahčyma, pić strašna». U Pinsku ludzi miesiacami skardziacca na vadu

Kamunalniki prapanujuć paciarpieć jašče paŭtara hoda.

Fota z Tredsa žycharki Pinska

Skarhi na vadu ŭ Pinsku ciahnucca ŭžo niekalki miesiacaŭ. Jašče ŭ lutym pa sacsietkach razyšłosia videa školnika, jaki paraŭnaŭ vadu z krana ź piersikavym sokam. Paśla hetaha skarhi na jakaść vady nie spynialisia. Žychary horada pišuć, što z kranaŭ idzie vada z pacham žaleza, ryžym adcieńniem i asadkam. A ŭ adkaz ad kamunalnikaŭ hučyć znajomaje: treba paciarpieć.

Aficyjnaje tłumačeńnie takoje: u horadzie idzie maštabnaja rekanstrukcyja vodazaboru «Pina-2» i stancyi abiezžalezvańnia. Raboty pačalisia 7 krasavika 2026 hoda i pavinny praciahnucca da 7 kastryčnika 2027-ha. Na hety čas častku filtraŭ spyniajuć, tamu ŭ asobnyja rajony mohuć padavać vadu z «dapuščalnym adchileńniem» ad hihijeničnych narmatyvaŭ. Takoje rašeńnie pryniaŭ Pinski harvykankam. 

Miascovyja ŭłady i «Pinskvodakanał» tłumačać: prablema ŭ tym liku źviazanaja z pavyšanym utrymańniem žaleza, charakternym dla Paleśsia. Kamunalniki kažuć, što sietki pramyvajuć čaściej, čym patrabujuć narmatyvy, a paśla madernizacyi jakaść vady pavinna palepšycca. Vodazabor «Pina-2» pracuje jašče z 1980 hoda i, jak pryznali ŭ siužecie TRK «Pinsk», daŭno patrabuje abnaŭleńnia: tam mianiajuć filtravalnuju zahruzku, trubapravody, armaturu, uzmacniajuć pierakryćci, pravodziać aŭtamatyzacyju i elektryfikacyju. 

Što ŭsio heta aznačaje na praktycy, lepš za aficyjnyja relizy raskazvajuć sami žychary horada. Voś tolki niekalki charakternych vodhukaŭ z sacsietak.

«Pamyŭ hałavu… Lepš by nie myŭ. I ludzi płaciać za takuju ​​vadu… I vykankam navat aficyjnuju papierku ​​vypuściŭ — maŭlaŭ dazvalajecca narodu pradavać niahodnuju vadu… Usio jak maje być», — napisaŭ u treds mužčyna, jaki pryjechaŭ u Pinsk na vychodnyja ź inšaha horada. Pavodle jaho, u Pinsku ŭvieś horad biehaje z butelkami vady, bo «pić i navat mycca niemahčyma».

U kamientarach ludzi paćviardžajuć: prablema nie ŭ adnym domie i nie ŭ adnym rajonie.

«Pić niemahčyma, duš prymać niemahčyma, myć biełyja rečy taksama niemahčyma. Zatoje ŭ miascovaj ułady ŭsio vydatna. Hetyja pastajannyja adklučeńni haračaj vady taksama ŭžo ŭsich daniali. Kali ŭžo naviaduć paradak», — piša karystalnica.

Haračaja vada — sapraŭdy asobny bol. Ludzi skardziacca, što jaje adklučajuć pa niekalki razoŭ za karotki čas, a kali jana jość, to karystacca joj ciažka.

«Pa ŭsim horadzie druhi raz za dva miesiacy na dva tydni haračuju vadu adklučajuć», — piša adna z žycharak.

«Pierapady vady — dzikija, mycca niemahčyma: prosta kipień ljecca», — dadaje inšaja.

«Žyviom paŭhoda i zaŭsiody pieraboi, dva źmiašalniki źmianiali i ŭsio taksama, voś treci zamovili, ale apošnija dva tydni — heta žach, kipień ljecca ŭvieś čas, chałodnuju treba spuskać pa 5‑10 chvilin, u dušy moža rezka kipień linuć», — raskazvajuć žychary Pinska.

Jość i skarhi na pach.

«Mianie źbiantežyŭ pach vady, nikoli takoha nie bačyła. Pach iržavaha mietału i davoli mocny, navat nie treba ŭniuchvacca, tolki adkryŭ kran i śmiardzić», — piša žančyna, jakaja pryjechała ŭ Pinsk z Bresta. Pavodle jaje, raniej u Pinsku vada była dobraj, «navat z-pad krana možna było pić», a ciapier — «prosta žach».

Ludzi aburajucca i tym, što płaciać za takuju vadu jak za čystuju. «Źviartalisia da staršyni ŽSPK: čamu my płacim za takuju vadu pa taryfie čystaj? Nam adrazu papierkami pierad nosam zamachali: maŭlaŭ, vada pravieranaja, parušeńniaŭ niama, karystajciesia», — piša adna z žycharak.

Ludzi fiksujuć ryžuju vadu, nalot na santechnicy, zabityja filtry, sapsavanyja rečy paśla myćcia.

«Pamyŭ biełyja krasoŭki ŭ prałcy — atrymalisia bieła-rudyja».

«Vada z-pad krana prosta ahidnaja», — pišuć u sacsietkach.

U adnym z dopisaŭ žycharka pakazała fota z rakaviny: paśla niadaŭniaj zamieny kanalizacyi, pavodle jaje słoŭ, z trub palezła «niejkaja hadaść».

«Što jašče nam padkinie vodakanał? Čaj z krana — jość, pierapady vady — dzikija, ciapier i hadaść z trub palezła. Jaki nastupny ŭzrovień?» — iranizuje jana.

«Vodakanał sioleta viadzie spabornictvy z samim saboj pa navalenym kryndžu», — napisali ŭ kamientarach da hetaha dopisu. 

Kamientary3

  • Indrid Cold
    18.06.2026
    Jakaść pasłuh nižejšaja - ale my nikoli nie panizim košt kamunałki, nie nie nie ;)
  • ?
    18.06.2026
    Kali takija prablemy, čamu tak uparta karystajucca toj vadoj? Čamu na ručnoje prańnie nie piarojduć? Čamu nie kuplajuć vadu ŭ tych, u kaho studni?
  • savok čakaje
    18.06.2026
    Dobry haspadar kupić pieranosnyja filtry dla vady, pastavić na kvateru stacyjanarnyja. Savok buntuje, čakaje miłaści ad načalstva, skardzicca, ale sam ničoha nie robić. Abiedźvie parody ludziej atrymajuć čyściejšuju vadu paśla zakančeńnia ramontu.

Ciapier čytajuć

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Usie naviny →
Usie naviny

Amierykanskaja aktrysa ź filma žachaŭ «Zvanok» pamierła va ŭzroście 35 hadoŭ

Siem samych pryhožych aeraportaŭ śvietu2

Praŭnuk Leanida Brežnieva trapiŭ u pałon va Ukrainie10

Pamior trenier francuzskaha «Bresta» Eryk Rua. Jon 3,5 hoda tajemna zmahaŭsia z rakam

Maskoŭski naftapierapracoŭčy zavod haryć prynamsi ŭ piaci miescach paśla ŭdaraŭ ukrainskich bieśpiłotnikaŭ11

Aŭtobus ź biełaruskimi dziećmi, što trapiŭ pad udar u Branskaj vobłaści, viarnuŭsia na radzimu13

ZŠA i Iran padpisali papiaredniaje pahadnieńnie ab miry3

Navukoŭcy chočuć zamarozić Arktyku, jakaja rastaje5

Tramp zaklikaŭ Rasiju i Kitaj da ździełki pa denuklearyzacyi2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić