Novyja detali źniknieńnia Anatola Kotava. Jachta ź im źmianiła kurs na Abchaziju, dzie jaho vyvieli supracoŭniki FSB. Ale vykradańnie ci insceniroŭka?
U žniŭni 2025 hoda Anatol Kotaŭ ź Biełaruskaha fondu spartyŭnaj salidarnaści vylecieŭ z Varšavy na sustreču, ad jakoj, jak jon kazaŭ siabram, šmat što zaležała. Praz sutki jon apynuŭsia na jachcie ŭ Čornym mory, a jašče praź niekalki hadzin źnik bieź śledu. Biełaruski rasśledavalnicki centr daviedaŭsia novyja padrabiaznaści apieracyi, jakaja mahła być jak vykradańniem palityka, tak i jaho insceniroŭkaj z metaj vyvadu ahienta.

Anatol Kotaŭ — pradstaŭnik Biełaruskaha fondu spartyŭnaj salidarnaści. Skončyŭ Maskoŭski dziaržaŭny instytut mižnarodnych adnosin (MDIMA). Pracavaŭ u MZS Biełarusi, Administracyi prezidenta, pasolstvie ŭ Polščy, Nacyjanalnym alimpijskim kamitecie, dyrekcyi Jeŭrapiejskich hulniaŭ — 2019 i Kiraŭnictvie spraŭ Łukašenki.
U žniŭni 2020 hoda na znak pratestu syšoŭ u adstaŭku z pasady namieśnika zahadčyka adździeła finansavańnia dziaržaŭnych orhanaŭ hałoŭnaha finansavaha ŭpraŭleńnia Kiraŭnictva spraŭ Łukašenki. Apošnija hady znachodziŭsia ŭ vymušanaj emihracyi, zajmaŭsia hramadskaj dziejnaściu, byŭ źviazany ź niekalkimi palityčnymi i miedyjnymi prajektami, u tym liku z telehram-kanałam «Nik i Majk». U 2024 hodzie biełaruski sud zavočna prysudziŭ jamu 12 hadoŭ kałonii.
Anatol Kotaŭ źnik u žniŭni 2025 hoda. Viadoma, što jon adprasiŭsia z pracy ŭ ivent-ahienctvie Terra Group i 21 žniŭnia adpraviŭsia ŭ Stambuł. Pavodle dadzienych prakuratury Turcyi, pašpart Kotava adbiŭsia a 18:35:54 pry vyjeździe z Turcyi 21 žniŭnia praz port Trabzon.
Amal hod žurnalisty BRC, Deutsche Welle i OCCRP razam ź inicyjatyvami «Rabočy Ruch» i «Kibierpartyzany» sprabavali vyśvietlić, što adbyłosia z byłym čynoŭnikam paśla jaho pajezdki ŭ Turcyju. U vyniku jany pryjšli da vysnovy, što jaho źniknieńnie było vynikam zahadzia padrychtavanaj apieracyi, u jakoj udzielničali niekalki čałaviek, a sam Kotaŭ, vierahodna, byŭ pieradadzieny supracoŭnikam FSB Rasii.
Za niekalki tydniaŭ da źniknieńnia Kotaŭ pačaŭ havaryć znajomym pra niejkuju važnuju sustreču ŭ Turcyi. Pavodle siabroŭ i blizkich, jon vyhladaŭ zacikaŭlenym i navat natchnionym hetaj pierśpiektyvaj. Niekatorym jon kazaŭ, što nieŭzabavie mohuć adbycca padziei, paśla jakich mnohija biełarusy atrymajuć mahčymaść viarnucca dadomu. Sustreča niekalki razoŭ pieranosiłasia. Apošni raz jon paviedamiŭ žoncy pra čarhovuju źmienu daty 11 žniŭnia 2025 hoda — za dziesiać dzion da adlotu.
Rasśledavańnie pakazvaje, što padrychtoŭka da hetaj pajezdki pačałasia zahadzia. Dla jaje arhanizatary arandavali jachtu Shells — 30‑mietrovaje matornaje sudna z čatyrma kajutami. Pry hetym ekipaž padbirali vielmi niezvyčajnym čynam. Kapitan i matrosy byli turkami, ściuardesa — hramadziankaj Niderłandaŭ, a hałoŭnaj umovaj pry najmie było toje, kab jany nie vałodali ruskaj movaj. Heta vyhladała dziŭna, bo ŭsie pasažyry jachty byli ruskamoŭnymi.
Kadravik-apieratyŭnik, siłavik i karatyst
Zakazčykaŭ pajezdki pradstaŭlali dvoje rasijanaŭ. Pieršy — 50‑hadovy rasijanin Juryj Hałavanaŭ, supracoŭnik pieciarburhskaj kampanii «Bałtyjskaja zorka», jakaja zajmajecca arhanizacyjaj VIP-mierapryjemstvaŭ i arendaj darahoha transpartu.

Žurnalisty źviartajuć uvahu na jaho kantakty z čałaviekam, źviazanym z PVK «Vahnier», a taksama na mahčymuju datyčnaść da sproby dziaržaŭnaha pieravarotu ŭ Kyrhyzstanie ŭ 2023 hodzie. Na momant apieracyi jon pracavaŭ u kampanii, jakaja arhanizuje transpartnaje i achoŭnaje supravadžeńnie mierapryjemstvaŭ z udziełam vysokapastaŭlenych asob. Pramych dokazaŭ jaho słužby ŭ śpiecstrukturach aŭtary rasśledavańnia nie znajšli.
Druhi — 60‑hadovy Piotr Hryb. Jak vyśvietlili žurnalisty, raniej jon kamandavaŭ vajskovaj častkaj unutranych vojskaŭ MUS Rasii, supracoŭničaŭ z roznymi siłavymi strukturami i byŭ źviazany ź vieteranskimi arhanizacyjami rasijskich śpiecsłužbaŭ.

Hałavanaŭ i Hryb prybyli ŭ Stambuł amal za tydzień da pajezdki, jakaja była zapłanavanaja na 11 žniŭnia. Adnak niezadoŭha da adpraŭleńnia padčas vyprabavalnaha vychadu ŭ mora na jachcie vyjavili techničnuju niaspraŭnaść, tamu rejs daviałosia adkłaści na dziesiać dzion.
Trecim u kampanii staŭ 40‑hadovy biełarus Juryj Puzikaŭ — trenier i sudździa pa karate kiakusinkaj. Rasśledavańnie pakazała, što jon moh być znajomy z Anatolem Kotavym zadoŭha da padziej na jachcie. Puzikaŭ pracavaŭ u spartyŭnym abjadnańni «Adradžeńnie», jakoje ŭ rozny čas uznačalvali byłyja supracoŭniki KDB i Apieratyŭna-analityčnaha centra.

Hetyja ž ludzi byli źviazanyja z kampanijaj «BTS Hłobał», jakaja pry padtrymcy Dziaržaŭnaha vajenna-pramysłovaha kamiteta zajmajecca vytvorčaściu i prodažam bieśpiłotnikaŭ. Klučavoj fihuraj hetaj sietki aŭtary rasśledavańnia nazyvajuć byłoha supracoŭnika KDB Juryja Siarych. Jon kiravaŭ «Adradžeńniem», a siońnia zastajecca ŭładalnikam «BTS Hłobał».
Kotaŭ byŭ asabista znajomy ź Siarych. Jany mahli paznajomicca jašče ŭ Nacyjanalnym alimpijskim kamitecie, dzie abodva pracavali ŭ adzin čas. Siarych navat musiŭ być hościem na viasielli Kotava, a ŭ sacyjalnych sietkach zachavalisia ich sumiesnyja fotazdymki.

Žurnalisty taksama vyjavili, što pamiž «Adradžeńniem», «BTS Hłobał» i źviazanaj ź imi kampanijaj Tres International isnavała ciesnaje pieraplacieńnie supracoŭnikaŭ. U hetych strukturach u rozny čas pracavaŭ Juryj Puzikaŭ, jaho žonka i inšyja ludzi z atačeńnia Siarych.
U sacyjalnych sietkach «Adradžeńnia» žurnalisty znajšli fatahrafii Kotava: na adnoj ź ich jon pazuje razam z žonkaj Puzikava, jakaja paźniej stała supracoŭnicaj hetaha abjadnańnia. Sam Puzikaŭ taksama źjaŭlaŭsia na fotazdymkach, apublikavanych «Adradžeńniem». Adnak sumiesnych fota dvuch mužčyn žurnalisty nie znajšli, tamu paćvierdzić fakt ich znajomstva nie mohuć.
Nie abyšłosia i biez žančyny
Čaćviortaj udzielnicaj była hramadzianka Iardanii i ŭradženka Azierbajdžana 49‑hadovaja Kachira Ejnałava. Jaje rola asabliva važnaja, bo jana była asabista znajomaja z Kotavym zadoŭha da hetych padziej. Žurnalistam Ejnałava zajaviła, što z Kotavym jaje źviazvali ramantyčnyja adnosiny. U rasparadžeńni rasśledavalnikaŭ apynulisia ich pierapiska i sumiesnaja fatahrafija jašče za 2023 hod.

Pavodle Ejnałavaj, Kotaŭ pazyčyŭ u jaje piać tysiač jeŭra. Žurnalisty nie zmahli paćvierdzić hety doŭh, ale vyjavili, što niezadoŭha da pajezdki ŭ Turcyju mužčyna sapraŭdy šukaŭ sposab atrymać hrošy z Abjadnanych Arabskich Emirataŭ.
Prykładna za tydzień da vyletu jon paprasiŭ znajomaha biznesmiena dać rekvizity emirackaj bankaŭskaj karty, na jakuju niechta pavinien byŭ unieści hatoŭku ŭ Dubai. Chto mienavita pieraličyŭ hrošy, nieviadoma, adnak aŭtary rasśledavańnia nie vyklučajuć, što heta mahła być Ejnałava.
Napiaredadni pajezdki Kotaŭ taksama kazaŭ siabram, što ŭsie vydatki na važnuju sustreču ŭ Turcyi voźmie na siabie prymajučy bok.
Što mienavita źviazvała Kotava i Ejnałavu, žurnalistam vyśvietlić nie ŭdałosia. Viadoma, što jany paznajomilisia nie paźniej za 2023 hod paśla adnoj z pajezdak Kotava ŭ Dubaj. U toj čas jon šmat raskazvaŭ znajomym pra novyja kantakty ŭ AAE i mahčymyja biznes-prajekty. Pavodle słoŭ adnaho ź siabroŭ, Kotaŭ navat śćviardžaŭ, što jamu prapanavali stać daradcam adnaho z pryncaŭ. U pierapiscy Ejnałava paviedamlała jamu, što jahonym prajektam nibyta zacikaviŭsia azierbajdžanski biznesmien Anar Mamiedaŭ.
U toj ža pieryjad Kotaŭ abmiarkoŭvaŭ z partniorami i inšyja biznes-idei, źviazanyja z krainami Piersidskaha zaliva. U krasaviku 2025 hoda jon znoŭ naviedaŭ Dubaj i pravioŭ tam niekalki sustreč, pra častku jakich nie raskazvaŭ navat blizkim. Aŭtary rasśledavańnia nie vyklučajuć, što mienavita tady jon moh sustrecca z kimści ź ludziej, jakija paźniej apynulisia razam ź im na jachcie Shells.

Apieracyja
Ranicaj 21 žniŭnia 2025 hoda Kotaŭ vyjechaŭ z Varšavy ŭ aeraport. Pavodle śviedčańniaŭ blizkich, jon vyhladaŭ uzrušanym i niervavaŭsia. Žoncy skazaŭ, što jedzie pa pracy, a na pracy — što pa asabistych spravach. Z saboj uziaŭ tolki nievialiki čamadan, telefon i noŭtbuk. Da viečara praz Stambuł jon dabraŭsia da tureckaha Trabzona i padniaŭsia na bort jachty Shells razam z Kachiraj Ejnałavaj.
Na toj momant Hałavanaŭ i Hryb užo znachodzilisia na jachcie. Puzikaŭ taksama byŭ tam, ale paśla prybyćcia Kotava syšoŭ na bierah i bolš na sudnie nie źjaŭlaŭsia.
Aficyjna kapitan paviedamiŭ partovym uładam, što jachta idzie ŭ rasijski Sočy. Adnak, jak vyśvietlili žurnalisty, realny maršrut byŭ inšym. Sudna nakiroŭvałasia ŭ Suchumi — stalicu samaabvieščanaj Abchazii.
Pajezdka ŭ Abchaziju vyhladała dla Kotava ryzykoŭnaj. Na toj momant jon užo znachodziŭsia ŭ miždziaržaŭnym vyšuku, tamu moh być zatrymany nie tolki ŭ Rasii, ale i ŭ Abchazii, dzie miascovyja siłavyja struktury ščylna supracoŭničajuć z rasijskimi. Žurnalistam nie ŭdałosia vyśvietlić, ci viedaŭ Kotaŭ pra sapraŭdny maršrut padarožža i ci pahadžaŭsia na jaho śviadoma.
Kachira Ejnałava śćviardžaje, što pieršapačatkova kampanija źbirałasia ŭ Hruziju i navat płanavała naviedać kazino. Adnak paśla adpačynku i ŭžyvańnia ałkaholu płany nibyta źmianilisia. Pavodle jaje słoŭ, jana nie cikaviłasia razmovami pamiž astatnimi pasažyrami i nie viedaje, jakija rašeńni jany prymali. U vyniku jachta nakiravałasia ŭ Rasiju.
Pavodle viersii Ejnałavaj, Kotaŭ pakinuŭ jachtu razam ź inšymi pasažyrami, paśla čaho jana jaho bolš nikoli nie bačyła i ničoha pra jahony los nie čuła.

Adnak inšyja krynicy apisvajuć padziei ranicy 22 žniŭnia inakš. Pavodle ich, spačatku jachta nabliziłasia da ŭźbiarežža kala Suchumi, ale paśla rasijanie zahadali źmianić maršrut i nakiravacca ŭ port Ačamčyra. Hety horad taksama znachodzicca ŭ Abchazii, ale paŭdnioviej za Suchumi. Tam raźmieščany punkt bazavańnia pamiežnaj słužby FSB Rasii.
Pakul Kotaŭ spaŭ u kajucie, kapitan źviazaŭsia z portam, kab atrymać dazvoł na švartoŭku. U adkaz jamu zahadali čakać u mory i nie nabližacca da rybakoŭ, pakul nie prybudzie tranśfierny katar. Adnak zamiest jaho da jachty padyšoŭ rasijski karabiel bierahavoj achovy. Jak adznačajecca ŭ rasśledavańni, spadarožnikavyja zdymki pakazvajuć, što prykładna ŭ hety čas (12.30 pa hruzinskim časie) z rasijskaj bazy vyjšła patrulnaje sudna, jakoje praź niekalki chvilin uziało kurs u bok jachty Shells.

Pavodle źviestak žurnalistaŭ, bierahavuju achovu vyklikali sami rasijskija pasažyry jachty. Jany śćviardžali, što ŭnačy Anatol Kotaŭ nibyta napiŭsia, napaŭ na ich i źbiŭ.
Pavodle śviedčańniaŭ krynic, rasijskija pamiežniki FSB padnialisia na bort, uvarvalisia ŭ kajutu Kotava, vyvieli jaho, zahadali kapitanu vykraślić biełarusa sa śpisu pasažyraŭ i pieraviali jaho na svoj karabiel. Paśla hetaha sudna FSB adyšło ŭ mora.
Astatnija pasažyry zastalisia na jachcie. Rasijanie zahadali kapitanu iści ŭ Suchumi, dzie sami syšli na bierah, a zatym nakiravalisia ŭ Rasiju. Ejnałava paśla hetaha viarnułasia ŭ Trabzon. Ekipaž jachty paśla zaviaršeńnia rejsa byŭ zvolnieny.
Žurnalisty adznačajuć, što nie viedajuć, ci ŭśviedamlaŭ Kotaŭ, kudy mienavita nakiroŭvajecca jachta ŭ apošnija hadziny płavańnia. Pavodle viersii Ejnałavaj, paśla zastolla z rasijskimi pasažyrami jon zasnuŭ. Inšyja krynicy śćviardžajuć, što jamu było drenna i jaho vanitavała.
Pry hetym usie apytanyja žurnalistami znajomyja Kotava śćviardžali, što jon nie byŭ schilny da fizičnaj ahresii ni ŭ ćviarozym stanie, ni paśla ŭžyvańnia ałkaholu. Nichto ź ich nie zmoh uspomnić vypadkaŭ, kali jon pavodziŭ siabie padobnym čynam.
Aŭtary rasśledavańnia padkreślivajuć, što ŭsie apisanyja abstaviny byli pravieranyja pa niekalkich niezaležnych krynicach, a dakumienty i zapisy razmoŭ ź infarmatarami znachodziacca ŭ rasparadžeńni redakcyi.
A što ź jachtaj?
Na momant apieracyi jachta Shells, na jakoj Kotava dastavili da abchazskaha ŭźbiarežža, naležała brytanskaj kampanii MGA Yachting LTD. Da 2022 hoda kančatkovym uładalnikam jachty byŭ turecki biźniesmien Tojhar Jedyhioz, źviazany z kampanijaj Fix Defence. Jana vyrablaje broniekamizelki i bieśpiłotniki dla vajskovaj śfiery — hetaksama, jak i biełaruskaja «BTS Hłobał», na jakuju rasśledavańnie ŭžo vyvodziła praz koła byłych supracoŭnikaŭ KDB i Apieratyŭna-analityčnaha centra.

Rasśledavalniki vyjavili i inšyja suviazi pamiž jachtaj i hetaj kampanijaj. Adzin z kapitanaŭ Shells nazyvaŭ Fix Defence svaim miescam pracy. Akramia taho, z abiedźviuma strukturami byli źviazanyja muž i žonka Chiejdaravy: Emin Chiejdaraŭ (azierbajdžaniec jak i Kachira Ejnałava) uvachodziŭ u kiraŭnictva Fix Defence, a jaho žonka Sabina ŭ 2022 hodzie stała ŭładalnicaj kampanii MGA Yachting, na jakuju była aformlenaja jachta padčas apieracyi. Pa infarmacyi aŭtaraŭ, Kiejdaraŭ nieadnarazova lotaŭ u Biełaruś.
Praz paŭhoda paśla źniknieńnia Kotava sudna pradali kampanii z Maršałavych astravoŭ, jakaja nie raskryvaje svaich sapraŭdnych ułaśnikaŭ. Paśla prodažu jachta atrymała novuju nazvu — YS Legacy.
Žurnalisty źviarnuli ŭvahu, što ŭ sakaviku 2026 hoda biełaruskaja kampanija «BTS Hłobał» padała zajaŭku na rehistracyju handlovaj marki z takoj ža nazvaj. Jany taksama adznačajuć, što litary YS supadajuć ź inicyjałami ŭładalnika «BTS Hłobał» Juryja Siarych. Akramia taho, jany vyjavili i jašče adno supadzieńnie: novyja ŭładalniki jachty byli zarehistravanyja na Maršałavych astravach pa tym samym adrasie, što i kampanija, jakaja raniej pieradavała adzin sa svaich aktyvaŭ Juryju Siarych.
Pa słovach aŭtaraŭ, jany źviarnulisia pa kamientaryi da ŭdzielnikaŭ hetaj historyi i inšych asobaŭ, zhadanych u rasśledavańni. Kachira Ejnałava zajaviła, što nie zrazumieła pytańniaŭ, i pryhraziła jurydyčnymi nastupstvami ŭ vypadku dalejšych zvarotaŭ. Juryj Hałovanaŭ pračytaŭ paviedamleńnie žurnalista ŭ telehramie, ale nie adkazaŭ. Inšyja fihuranty rasśledavańnia na momant publikacyi taksama nie adreahavali na zapyty.
Asobna rasśledavalniki źviartajuć uvahu na reakcyju polskich uładaŭ na źniknieńnie Kotava. U vieraśni 2025 hoda polskaja prakuratura admoviłasia zavodzić kryminalnuju spravu pa fakcie pazbaŭleńnia jaho svabody. Pavodle źviestak žurnalistaŭ, ciaham dziesiaci miesiacaŭ paśla źniknieńnia palicyja i śpiecsłužby nie pravodzili aktyŭnych śledčych dziejańniaŭ: nie dapytvali svajakoŭ i znajomych Kotava, nie ahladali jaho rečy i elektronnyja pryłady. U adkaz na zapyt žurnalistaŭ Nacyjanalnaja prakuratura Polščy paviedamiła, što nie rasśleduje jaho źniknieńnie.
Na momant publikacyi rasśledavańnia, 18 červienia 2026 hoda, los Anatola Kotava zastajecca nieviadomym.
Kamientary
Dla tiech, kto śledit za faktami, tut davno vsio očievidno. Ob etom vied́ užie otkryto pisali v rasśledovanijach na osnovie baz dannych: za Kotovym tianietsia priamaja śviaź s Vładimirom Popovym — kadrovym raźviedčikom HRU i byvšim sotrudnikom Słužby biezopasnosti Łukašienko. Oni oficialno javlaliś součrieditielami OOO «Naśledije2019», sozdannoho srazu pośle Jevropiejskich ihr. Tak čto nyniešnij vyvoz Kotova sotrudnikami FSB čieriez Abchaziju — eto prosto zakonomiernyj finał evakuacii ahienta, ċja lehienda okončatielno ruchnuła
Kab jaho aryštavali, to napeŭna paviedamili. A vyhladaje ŭsie jak z toj Mielnikavaj.
Usie hetyja suviazi, znajemstva, sustrečy - usie davoli ćmiana