Archiŭ

«My žyviom na viaršyni piramidy»

Artur Klinaŭ prezentavaŭ vizualnuju paemu «Horad SONca»

10 listapada ŭ «Halerei sučasnaha mastactva» mastak Artur Klinaŭ prezentavaŭ fataknihu «Horad SONca». Pradstaŭnica halerei Łarysa Michnievič skazała: «Hety albom nie padobny na ŭsio, što było zroblena raniej», a kiraŭnik tvorčaha abjadnańnia fotamastakoŭ Siarhiej Kažamiakin adrazu prapanavaŭ Klinavu dałučycca da tavarystva.

Klinaŭ składaŭ fataknihu piać hadoŭ, vybiraŭ niezvyčajnyja rakursy — i Miensk raskryŭsia jak pryvabny j strašny horad uvasoblenaje Ŭtopii. Pałac Respubliki, stadyjon, chałodny ampir stalinskaje architektury. I navat staraśvieckija budynki vyhladajuć u albomie snom siaredniaviečnaha kamunista.

«Miensk — heta mit, — padkreślivaje Artur Klinaŭ, — heta ŭvasoblenaja ŭtopija Kampaneły, adzinaja ŭ śviecie idealnaja realizacyja «Horadu SONca».

Navat kamunistyčnaja Maskva była niazdolnaja ździejśnić hety prajekt, bo pabajałasia całkam źniščyć staryja chramy j pomniki. Razbombleny Miensk staŭsia čystym arkušam, jaki ŭpadabała ŭtopija.

Valancin Akudovič adznačyŭ, što nievialičkaja pradmova Klinava da fataknihi — adno z najlepšych ese pra Miensk. «Artur zdoleŭ sfarmulavać transcendentnuju ideju Miensku. Historyja Miensku — nie ŭ padziejach, što adbyvajucca, a ŭ razryvach pamiž padziejami. Heta metafara Miensku jak pomnika ŭsim Minskam-Mienskam, jakija isnavali ad samaha pačatku».

Filozaf Aleś Ancipienka zacikaviŭsia snami «Horadu SONca» i prykmieciŭ eratyčnyja ścieni viankoŭ i budynkaŭ. A kulturolah Maksim Žbankoŭ uchvaliŭ składańnie «katalohu mroj, vystavu artefaktaŭ našaj ahulnaje niesvabody». «Klinaŭ — heta zmročny pryvid partyzana na hlamurnym furšecie. Heta Ekzarcyst — niastomny zmahar z djabłam pa mianušcy Dziaržzakaz».

Niezvyčajnyja vobrazy Miensku ździvili j čynoŭnikaŭ haradzkoj administracyi, jakim raniej pakazvali albom, — chacia šyldy «praspektu Skaryny» na starych fota ich napałochali.

Klinaŭ paraŭnaŭ utapičny Miensk z ehipieckaj piramidaj. Ale ci nie źjaŭlajecca zachapleńnie kamunistyčnaj utopijaj jaje apraŭdańniem? «Častkova tak, — adkazaŭ mastak. — Kamunistyčnaja ideja ščaścia jak art-prajekt mnie sympatyčnaja. Heta častka našaha dziacinstva. Možna być antykamunistam, ale heta toje, što ŭžo niemahčyma vykaranić».

Ciapier u planach mastaka — balet «Horadu SONca».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi20

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

USU nanieśli ŭdary pa rasijskich buravych ustanoŭkach u Kaśpijskim mory3

«U mianie zastaŭsia hołas, ale ja niečakana zabyła słovy»: Łarysa Hrybalova raspaviała pra svoj mini-insult8

Pierad śviatami machlary śpiašajucca pavinšavać ludziej paštoŭkami z padvocham

U Vialikabrytanii ŭ adnoj kvatery znajšli 250 pudzielaŭ-«dudlaŭ»

Na Minskim mory paniziŭsia ŭzrovień vady i źmianiłasia bierahavaja linija. Što tam adbyvajecca?

Stali viadomyja padrabiaznaści bulinhu hrodzienskaha školnika18

Iran patrabuje dla pačatku pieramoŭ z ZŠA spynić ahoń u Livanie i razbłakavać iranskija aktyvy1

U Viciebsku ŭzakoniać i ŭparadkujuć ściežki, prataptanyja ŭ dvarach samimi ludźmi1

«Zatrymlivajuć usich, kaho ŭčora nie było». Siłaviki znoŭ prychodzili ŭ ofis ZROBIM architects6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi20

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić