Archiŭ

«My žyviom na viaršyni piramidy»

Artur Klinaŭ prezentavaŭ vizualnuju paemu «Horad SONca»

10 listapada ŭ «Halerei sučasnaha mastactva» mastak Artur Klinaŭ prezentavaŭ fataknihu «Horad SONca». Pradstaŭnica halerei Łarysa Michnievič skazała: «Hety albom nie padobny na ŭsio, što było zroblena raniej», a kiraŭnik tvorčaha abjadnańnia fotamastakoŭ Siarhiej Kažamiakin adrazu prapanavaŭ Klinavu dałučycca da tavarystva.

Klinaŭ składaŭ fataknihu piać hadoŭ, vybiraŭ niezvyčajnyja rakursy — i Miensk raskryŭsia jak pryvabny j strašny horad uvasoblenaje Ŭtopii. Pałac Respubliki, stadyjon, chałodny ampir stalinskaje architektury. I navat staraśvieckija budynki vyhladajuć u albomie snom siaredniaviečnaha kamunista.

«Miensk — heta mit, — padkreślivaje Artur Klinaŭ, — heta ŭvasoblenaja ŭtopija Kampaneły, adzinaja ŭ śviecie idealnaja realizacyja «Horadu SONca».

Navat kamunistyčnaja Maskva była niazdolnaja ździejśnić hety prajekt, bo pabajałasia całkam źniščyć staryja chramy j pomniki. Razbombleny Miensk staŭsia čystym arkušam, jaki ŭpadabała ŭtopija.

Valancin Akudovič adznačyŭ, što nievialičkaja pradmova Klinava da fataknihi — adno z najlepšych ese pra Miensk. «Artur zdoleŭ sfarmulavać transcendentnuju ideju Miensku. Historyja Miensku — nie ŭ padziejach, što adbyvajucca, a ŭ razryvach pamiž padziejami. Heta metafara Miensku jak pomnika ŭsim Minskam-Mienskam, jakija isnavali ad samaha pačatku».

Filozaf Aleś Ancipienka zacikaviŭsia snami «Horadu SONca» i prykmieciŭ eratyčnyja ścieni viankoŭ i budynkaŭ. A kulturolah Maksim Žbankoŭ uchvaliŭ składańnie «katalohu mroj, vystavu artefaktaŭ našaj ahulnaje niesvabody». «Klinaŭ — heta zmročny pryvid partyzana na hlamurnym furšecie. Heta Ekzarcyst — niastomny zmahar z djabłam pa mianušcy Dziaržzakaz».

Niezvyčajnyja vobrazy Miensku ździvili j čynoŭnikaŭ haradzkoj administracyi, jakim raniej pakazvali albom, — chacia šyldy «praspektu Skaryny» na starych fota ich napałochali.

Klinaŭ paraŭnaŭ utapičny Miensk z ehipieckaj piramidaj. Ale ci nie źjaŭlajecca zachapleńnie kamunistyčnaj utopijaj jaje apraŭdańniem? «Častkova tak, — adkazaŭ mastak. — Kamunistyčnaja ideja ščaścia jak art-prajekt mnie sympatyčnaja. Heta častka našaha dziacinstva. Možna być antykamunistam, ale heta toje, što ŭžo niemahčyma vykaranić».

Ciapier u planach mastaka — balet «Horadu SONca».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kiraŭnik studyi ZROBIM architects ciapier u SIZA6

Kiraŭnik studyi ZROBIM architects ciapier u SIZA

Usie naviny →
Usie naviny

Epocha tankaŭ zaviaršajecca. Jak i čamu Ukraina choča viarnuć ich na pole boju12

BiełAZ prezientavaŭ pieršy ŭ śviecie 220‑tonny samazvał na ZPH2

U vizavyja centry Polščy buduć zapisvać pa-novamu9

Biełarusam źbirajucca dazvolić palavać jašče na adnu žyviolinu

U Minsku jość dziŭny pierachod sa śviatłaforam, jaki viadzie ŭ tupik. Čamu tak?6

«Zanadta starońni čałaviek». Leanidu Sudalenku patłumačyli, čamu jamu nie skažuć pra pryčyny pryznańnia jahonaj tyktok-staronki «ekstremisckaj»2

Prapahandyst Ihar Tur atrymaŭ «myš hańby» — što heta ŭvohule takoje?6

Na rynku ŭ Tabarach pad Minskam možna nabyć skrynku bananaŭ usiaho za 10 rubloŭ. Adnak harantyj niama

«Djabał nosić Prada — 2». Čakańni: lohkaja kamiedyja, kab raźviejacca ŭviečary. Realnaść: satyra na ašaleły kapitalizm, jaho raboŭ i pamahatych11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kiraŭnik studyi ZROBIM architects ciapier u SIZA6

Kiraŭnik studyi ZROBIM architects ciapier u SIZA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić