Hramadstva6464

Piśmieńnik Łazutkin apublikavaŭ artykuł z admaŭleńniem taho, što ŭ Kurapatach pachavanyja achviary savieckich rasstrełaŭ

Fota Maryny Sierabrakovaj, Sputnik.by.

Na adnym z sajtaŭ, skiravanych na biełaruskuju aŭdytoryju, što finansujucca rasijskimi śpiecsłužbami, źjaviŭsia artykuł biełaruskaha piśmieńnika Andreja Łazutkina pra Kurapaty.

Łazutkin admaŭlaje toj fakt, što ŭ Kurapatach pachavanyja achviary savieckich rasstrełaŭ i vyciahvaje staruju viersiju, što tam spačyvajuć achviary nacystaŭ.

Jon hruntujecca na šerahu sfalsifikavanych dakumientaŭ, što źjavilisia ŭ kancy 1980-ch, jakija mieli na mecie abialić saviecki režym.

Z novaha — Łazutkin u duchu novaj rasijskaj kanśpirałohii vieryć u zmovu biełaruskich elit z metaj raspalvańnia ŭ krainie rusafobii. Jon abvinavačvaje ŭ tym nie tolki biełaruskich prakuroraŭ, ale i davodzić, što hazapravod, jaki kłali kala mikrarajona Zialony Łuh u 80-ja, śpiecyjalna paviarnuli, kab abśledavać miascovaść i znajści pachavańni. «Opriedielennyje lica znali o primiernom miestie kaźniej, a vpośledstvii vydali žiełajemoje za diejstvitielnoje». Dziela čaho? Kab dyskredytavać SSSR i raskrucić BNF.

Darečy, Łazutkin nie viedaje, što samu nazvu «Kurapaty» prydumaŭ Zianon Paźniak. Takim chitrym sposabam jon vykryŭ budučuju sprobu falšavańnia historyi. Da taho les na horach kala vioski Cna-Jodkava nie nazyvaŭsia nijak.

Paźniak pradbačyŭ sproby falsifikacyi histaryčnych dakumientaŭ adnosna miesca rasstrełaŭ. I, sapraŭdy, nieŭzabavie paśla pieršaj publikacyi pra miescy pachavańniaŭ u lesie kala Zialonaha Łuha źjavilisia falšyvyja «dakumienty NKVD» z rapartami pra «rasstreły nacystami va ŭročyščy Kurapaty». Tady Paźniak i padniaŭ dokazy, što nazvy Kurapaty da jahonaj publikacyi nie isnavała.

Adziny praŭdzivy fakt, za jaki čaplajecca Łazutkin, — heta ličba ŭ 250—300 tysiač mahčymych pachavanych u Kurapatach, jakaja była pryviedzienaja ŭ pieršaj publikacyi pra niekropal. Jana sapraŭdy była zavyšanaja. Ličba ŭ prykładna 30 tysiač rasstralanych, nazvanaja hienprakuroram BSSR Tarnaŭskim, bolš vierahodnaja.

Fota Siarhieja Hudzilina.

Ahułam u Biełarusi, jak padličyŭ archivist Adamuška, było niezakonna represavana kala 600 tysiač čałaviek. Kala 200 tysiač ź ich zahinuła. Rasstralanyja ŭ Minsku i spačyvajuć u lesie kala Minska.

Chvali savieckaha teroru ŭ 1920-ja hady vyniščyli šlachtu, carskaje čynavienstva, paśla – levuju apazicyju i relihijnych aktyvistaŭ. Kala 1930-ha represii abrynulisia na bahatych sialan. U 1930-ja tatalnyja represii čakali nacyjanalnuju intelihiencyju i staryja inžyniernyja kadry. U 1937 byli vyniščany kiraŭničyja kadry BSSR. Narešcie, u dva zachody byli likvidavany tyja rabotniki NKVD, jakija ažyćciaŭlali papiarednija represii, kab ścierci ich ślady. Takim čynam Stalin z paranaidalnaj mietadyčnaściu vyniščyŭ sacyjalnyja hrupy, patencyjna zdolnyja da arhanizavanaj apazicyi. Na zachodnyja nacyi SSSR abrynuŭsia asabliva žorstki ŭdar.

Andrej Łazutkin — aŭtar knih «Palihon» i «Palitałohija», aktyvist prałukašenkaŭskaj Kampartyi Biełarusi.

U Biełarusi nie isnuje pakarańnia za admaŭleńnie savieckich złačynstvaŭ, u tym liku masavaha teroru 1937 hoda i haładamoru sialanstva. 

Svoj artykuł Łazutkin pryśviaciŭ 137-hodździu Stalina.

Kamientary64

Ciapier čytajuć

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški41

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški

Usie naviny →
Usie naviny

Režysiora minskaha teatra asudzili za vyroščvańnie doma kanoplaŭ1

Kiroŭca pakazaŭ, jak prajazdžać novuju ałmaznuju raźviazku ŭ Minsku. U hledačoŭ uźnikli pytańni6

Łaŭroŭ: Rasija pryznaje Zialenskaha «kiraŭnikom režymu», ale pa Kanstytucyi jon nielehitymny12

Izrail nanios udary pa stalicy Jemiena. Adnoj z celaŭ byŭ prezidencki pałac2

Čamu biełarusam nie varta šukać nacyjanalnuju ideju95

Z rasijskaha pałonu viarnuli eks-mera Chiersona, vykradzienaha rasijanami ŭ pačatku vajny

Biełaruś i Pakistan padpišuć miemarandum ab pracaŭładkavańni16

KNDR vyprabavała novyja rakiety SPA. Kim Čen Yn kantralavaŭ asabista3

Jak u Kijevie adznačyli Dzień Niezaležnaści2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški41

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić