«Jandeks Muzyku» niemahčyma słuchać». Biełarusy aburanyja abjomami cenzury praz rasijski zakon ab prapahandzie narkotykaŭ
Z 1 sakavika ŭ Rasii nabyŭ moc zakon ab prapahandzie narkotykaŭ u internecie, što zakranuła mnohich artystaŭ — muzyki, jakija nie paśpieli da viasny pačyścić svaje treki ad lubych zhadak zabaronienych rečyvaŭ, ciapier vydalajucca sa stryminhavych servisaŭ. Karystalniki «Jandeks Muzyki» masava skardziacca na cenzuru — pryčym nie tolki ŭ Rasii, ale i ŭ Biełarusi, dzie heta adna z samych papularnych płatform.

Ludzi aburajucca, što čarhovy raz apłacili padpisku na «Jandeks Muzyku», a słuchać mnohija lubimyja treki adtul niemahčyma: z raniej paŭnavartasnych tvoraŭ vyrazanyja kavałki, u ich zapikanyja ci zamienienyja słovy.
«Piać trekaŭ zapar sucelnaje zapikvańnie, niemahčyma słuchać», — paskardziŭsia adzin z karystalnikaŭ Treds. Ź im salidarnyja i inšyja biełarusy:
«Nu što, jak vam siońniašniaja «Jandeks. Muzyka», taksama raduje adsutnaść pałovy słoŭ i trekaŭ?»
«My pačynali sa ściahvańnia piesień na telefon, evalucyjanavali da zručnych muzyčnych servisaŭ, dzie ŭsia muzyka śvietu ŭ ciabie ŭ dostupie, a ŭ vyniku vierniemsia da ściahvańnia piesień na telefon», — razvažaje adzin z kamientataraŭ.
«Čas dastavać svoj stareńki mp3-płejer», — pahadžajucca ź im.

Zhodna z novym rasijskim zakonam, pad prapahandu padpadaje luby raspaŭsiud u internecie infarmacyi pra vytvorčaść, užyvańnie ci zbyt narkotykaŭ, a taksama ich prezientacyja ŭ jakaści normy ci z pazityŭnaj afarboŭkaj. Na spravie lubaja zhadka rečyvaŭ u trekach i klipach artystaŭ, ŚMI ci filmach ciahnie ciapier na štraf (za pieršaje parušeńnie) ci navat pazbaŭleńnie svabody terminam za paŭtornaje parušeńnie.
Mnohija artysty paśpieli padrychtavacca da 1 sakavika, i ŭ ich trekach ciapier zamiest zhadki ŭmoŭnaj marychuany prosta hraje muzyka — vakał z tekstam vyrazany. Kali nie viedać pryčyny, to hučyć dziŭna — nibyta aŭtar pieśni prosta zabyŭ słovy.
Tak, stary chulihanski trek hrupy Jane Air «Junk» adrazu pačynajecca biez słoŭ, bo ŭ aryhinale jon startuje z radka «Cheš, cheš, oni kuriat cheš».
Duet repieraŭ «Basta» i Guf u «Tolko siehodnia» taksama «narmalizavany» — u rečytatyvie «Ja, čiestno hovoria, siebie płocho priedstavlaju, kak eto žiť, ničieho nie upotrieblaja. Ja nastolko privyk iźmieniať soznanije postojanno, kak ja smohu obchodiťsia biez płana. Čto eto za utro biez žirnoho kosiačka, i čto budiet za viečier biez stakančika viskaria?» — vyčyščanaja navat fraza pra «nieŭžyvańnie ničoha».
Hurt «AK-47» pierazapisaŭ častku alboma «Berezovskiy» — adtul prybraŭ nie tolki zhadki pra narkotyki, ale i niehatyŭnuju acenku dziejnaści pravaachoŭnych orhanaŭ — zamiest «kiłahrama dźvižuchi» ciapier budzie «kiłahram šavuchi».
U viadomym ža treku Guf «Ice Baby» prybrali, naprykład, zhadku «dyleraŭ». A «Łašadka» Najka Barzova bolš nie viazie ničoha, u aryhinale ž pieśni jana transpartuje «kakain».
Biełarusy taksama adznačyli prablemy z prajhravańniem tvorčaści Loc-Dog, Anacondaz, Makosh i inšych.
Tvorčaść artystaŭ, jakija nie paśpieli ŭnieści karektavańni, na hety momant vydalili ź placovak — ciapier na «Jandeks Muzyka» i «VK muzyka» niedastupnyja, naprykład, try albomy rok-hurta «Ahata Kryści». Toje samaje zakranuła Pharaoh, Słavu KPSS dy inšych.
Niekatoryja ź ich užo paabiacali fanatam, što muzyka vierniecca na stryminhi, jak tolki jany «pryviaduć jaje ŭ paradak, vykraśliŭšy niekatoryja słovy».
Jak i dzie «ačyščać» aŭtarskija treki, vyrašajuć artysty i łejbły, kab nie atrymać paśla pozvu ŭ sud. Tamu papraŭlenyja viersii trekaŭ možna znajści i na inšych placoŭkach. Naprykład, trek «Basty» i «Hufa» «Tolko siehodnia» narmalizavany i dla Spotify.
Na fonie novych abmiežavańniaŭ top-čarty AppStore uznačaliŭ servis SoundCloud — tudy kožny moža zahruzić pieśni, minuŭšy papiaredniuju maderacyju. Tam užo možna znajści niekatoryja padborki biez cenzury. Taksama ludzi masava zavisajuć na torentkach kštałtu RuTracker, ściahvajučy ŭlubionuju tvorčaść u aryhinale.
Kamientary