Usiaho patrochu77

152, 250, 512 hadoŭ: jakija istoty žyvuć daŭžej za ŭsich?

Heta Žanna Kalman. Žančyna naradziłasia ŭ 1875 hodzie i pražyła na hetym śviecie 122 z pałovaj hady, skanaŭšy ŭ 1997-m.

Francuzskaja doŭhažycharka źjaŭlajecca najstarejšaj ź ludziej, jakija kali-niebudź žyli na Ziamli i čyje daty naradžeńnia i śmierci dakumientalna zaśviedčanyja. Kalman nie viała zdarovy ład žyćcia: na praciahu 95 hadoŭ jana kuryła, kinuŭšy tolki ŭ 117-hadovym vieku paśla apieracyi. Pa jaje słovach, jana kinuła kuryć, bo praz amal poŭnuju stratu zroku nie mahła prykuryć samastojna, a prasić kahości inšaha joj było niajomka.

122 hady — šmat dla ludziej. Ale dla niekatorych inšych ziamnych istot heta tolki pałova ci navat čverć žyćcia. Prapanujem vam rejtynh samych viadomych istot-doŭhažycharoŭ.

Aziorny asietr — 152

Asiatry dasiahajuć daŭžyni 2,8 mietra. Sustrakajucca ŭ Paŭnočnaj Amierycy — u basiejnie raki Misisipi, a taksama ŭ voziery Vinipieh i Vialikich aziorach.

Hrenłandski kit — 210

Žyvie ŭ palarnych rajonach Paŭnočnaha paŭšarja. Dasiahaje daŭžyni 22 mietraŭ! Pakolki žyvuć kity ŭ surovych umovach, nazirać za imi vielmi składana. Ale navukoŭcy kažuć, što niekatoryja asobiny dažyvali da 200—211 hadoŭ.

Karp koi — 226

Jaskravyja karpy koi — heta dekaratyŭny vid zvyčajnych karpaŭ. Ich razvodziać u štučnych kamianistych vadajomach i dekaratyŭnych sažałkach. Samym starym karpam koi ličycca ryba Chanaka, jakaja pamierła 7 lipienia 1977 hoda ŭ vieku 226 hadoŭ.

Hałapahoskaja čarapacha — 250

Čarapachi — viadomyja doŭhažychary. Absalutny rekord siarod čarapach pa praciahłaści žyćcia ŭstanaviła adna z hałapahoskich čarapach, dažyŭšy da 250 hadoŭ.

Malusk Arctica islandica — 507

U 2006 hodzie na bierah Isłandyi vykinuła maluska, jakomu navukoŭcy potym dali imia Min. Jahony viek byŭ vyznačany šlacham padličeńnia hadavych kolcaŭ rostu na pancyry. 507 hadoŭ!

Hrenłandskaja palarnaja akuła — 512

Hrenłandskaja palarnaja akuła pryznanaja navukoŭcami samym daŭhaviečnym vidam chrybietnych. Bijołahi miarkujuć, što ryba zdolnaja pražyć kala 500 hadoŭ. U 2010-2013 hadach navukoŭcy pravodzili vymiareńni daŭžyni tułava i radyjevuhlarodny analiz kryštalika voka 28 hrenłandskich akuł. U vyniku akazałasia, što najbolšaja ź ich, piacimietrovaja, mahła źjavicca na śviet 512 hadoŭ tamu.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii31

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

Ryta Dakota ŭpieršyniu raspaviała, za što biełaruskija siłaviki schapili jaje maci ŭ 2022 hodzie14

U Biełarusi padličyli škodu ad «hienacydu biełaruskaha naroda»29

Zavod «Łuč» vypuściŭ hadzińniki da hadaviny palotu ŭ kosmas Haharyna2

Samaja staražytnaja vyjava čałavieka ŭ Biełarusi starejšaja za piramidy. Ale kab dakazać heta, daviadziecca źniščyć jaje častku8

Misija «Artemida» ablacieła Miesiac i viartajecca dadomu5

19‑hadovy Illa Protas vyklikany ŭ asnoŭny skład «Vašynhtona»

Tramp nazvaŭ novy dedłajn ultymatymu Tehieranu, «inakš Iran pieratvorycca ŭ kamienny viek»4

Praviła snu «7:1», jakoje na čatyry hady padaŭžaje žyćcio, a hałoŭnaje — palapšaje6

Tramp nie pierajmajecca, što amierykancy mohuć ździejśnić u Iranie vajennyja złačynstvy13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii31

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić