Historyja3636

8 vieraśnia — Dzień biełaruskaj vajskovaj słavy. U čym unikalnaść biełaruskaj pieramohi ŭ bitvie pad Oršaj

«Bitva pad Oršaj». Karcina 1520-ch hadoŭ, aŭtar nieviadomy.
507 hadoŭ tamu, 8 vieraśnia 1514 hoda, našy prodki pieramahli ŭ adnoj z samych značnych bitvaŭ taho času.

Vojski Vialikaha Kniastva Litoŭskaha pad kiraŭnictvam hietmana Kanstancina Ivanaviča Astrožskaha raźbili pad Oršaj maskoŭskich intervientaŭ.

Heta była vialikaja pieramoha nad namnoha bolšym maskoŭskim vojskam, zdabytaja ŭ abarončaj vajnie, na svaich ziemlach i svajoj ža armijaj, kiravanaj svaim, pravasłaŭnym hietmanam.

Pačynalniki biełaruskaj nacyjanalnaj histaryjahrafii bačyli ŭ joj lepšy dokaz histaryčnaj niatojesnaści biełarusaŭ i vialikarusaŭ. A dla historykaŭ rasiejskich, naadvarot, jana była ci nie samaj «niazručnaj» padziejaj, što nijak nie ŭpisvałasia ŭ kancepcyju «adzinaha słavianarasijskaha narodu».

Dla trubaduraŭ «Vialikaj Rasii» ahresija Maskvy suprać Vialikaha Kniastva była spraviadlivaj baraćboj za «ŭźjadnańnie» ziamiel Rusi ŭ adnoj dziaržavie. Ale akurat Aršanskaja bitva i buryć padobny tezis pra pravasłaŭje jak padstavu taho «adzinstva» dy spraviadlivy charaktar vojnaŭ «za ŭźjadnańnie».

U ChVI st. dla našych prodkaŭ było naturalnym nie tolki pomnić pra pieramohu pad Oršaj, ale i hanarycca joju.

Pravasłaŭny letapisiec dziakavaŭ hietmanu Astrožskamu za toje, što jaho starańniami «maskoŭskaha voraha pabili», i staviŭ maskavitaŭ u adzin šerah z busurmanami. U epochu žorstkaha supraćstajańnia z Maskvoju sieču 1514 hodu časta zhadvali ŭ hieraičnym kantekście, nazyvajučy «vialikaj bitvaj Aršanskaj».

Taja pieramoha spyniła maštabny nastup maskoŭskaj armii i dapamahła vyzvalić harady Uschodniaj Biełarusi, a ŭ dalejšym — i paspryjała razvału niebiaśpiečnaha vajennaha aljansu Maskvy ź impieryjaj Habsburhaŭ, jaki pahražaŭ isnavańniu VKŁ.

Tak što pafasnyja słovy pra abaronu suvierenitetu zusim nie biespadstaŭnyja. I siońnia nie lišnie pamiatać pra toj rozum, jakim našy prodki pieramahli.

Darečy, roŭna 25 hadoŭ tamu, 8 vieraśnia 1992 hoda, vajskoŭcy prymali ŭračystuju prysiahu na viernaść Biełarusi. Videa z płoščy Niezaležnaści:

Kamientary36

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Druhakłaśnik u Hiermanii padaŭ zajaŭku na vakansiju inśpiektara dziciačych placovak. I jaho amal uziali!

«Nie tolki ad hrypu abo kavidu». Navukoŭcy z ZŠA raspracoŭvajuć univiersalnuju vakcynu ad usich typaŭ lohačnych infiekcyj

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

Sahrada Familija dasiahnuła svajoj kančatkovaj vyšyni — praz paŭtara stahodździa ad pačatku budaŭnictva. I stała samaj vysokaj carkvoj na płaniecie2

U cichi kvartał u centry Minska pryduć pieramieny. Tam budzie vializny skvier, centr sučasnaha mastactva i parkinh4

Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić