Na litoŭska-biełaruskaj miažy jość litoŭskaja vioska Sakalinie, a trochi dalej — biełaruskija Kulkiški. Siostry Natalla i Leakadzija kaliści žyli ŭ susiedstvie, ale ciapier heta roznyja krainy. Pra adzinstva siamji nahadvaje tolki havorka.
Žycharoŭ litoŭska-biełaruskaha pamiežža i ciapier časam nazyvajuć «tutejšymi». Ich havorka — taksama svojeasablivaja «tutejšaja mova» (prostaja mova).
Alaksandr Adamkovič, doktar fiłałahičnych navuk, užo šmat hadoŭ jeździć pa pryhraničnych vioskach i vyvučaje miascovuju movu.
«Heta biełaruskaja mova, adzin z dyjalektaŭ biełaruskaj movy. U im pałanizmaŭ, rusizmaŭ niašmat. Mienavita hety dyjalekt byŭ pakładzieny ŭ asnovu sučasnaj litaraturnaj biełaruskaj movy», — kaža jon, padkreślivajučy, što ŭ šmatlikich vypadkach ludzi pačynajuć kazać pa-tutejšamu, a potym pierachodziać na miascovuju polskuju.
«Pałanizmy sustrakajucca ŭ ličebnikaŭ i ŭ nazvach miesiacaŭ i dzion tydnia. U hetym samy hałoŭny ŭpłyŭ polskaj movy», — kaža navukoviec.
Kab abniacca, im patrebnyja vizy, tak što pahavaryć praź miažu praściej za ŭsio. Maci ŭ Natalli była ruskaj ź Biełarusi, baćka — palakam ź Vilni, a jana nazyvaje siabie «palačkaj», ale ŭ razmovach sa svajakami vykarystoŭvajecca mienavita «tutejšaja mova».
Cikava, što maładoje pakaleńnie ŭžo adychodzić ad «prostaj movy». Naprykład, synu Francišaka Išory, žychara hetaj ža vioski, 14 hadoŭ. Mały Vojtek vyvučyŭ niamieckuju movu pa multfilmach, svabodna havoryć na polskaj i ruskaj, ale miascovaj «movy» užo nie znaje.
Prafiesar Vilenskaha univiersiteta, pałanist Kryścina Rutkoŭskaja ŭžo 20 hadoŭ vyvučaje ŭ Litvie miascovyja dyjalekty. Pavodle jaje słoŭ, u «tutejšaj movie» sustrakajucca i polskija, i litoŭskija słovy. Prafiesar ničoha dobraha ŭ takoj strakataści nie bačyć: na jaje dumku, ludziam nieabchodna vyznačycca i z movaj, i z nacyjanalnaściu.
Kamientary