Kultura77

Oj! Što było ŭ biełaruskich školnych čytankach 30 hadoŭ tamu + FOTY

Mnohija baćki narakajuć na anachranizm sučasnych biełaruskich padručnikaŭ. Tam zasille sielskahaspadarčaj tematyki, hieroi sastareli, a prykłady — niaźmiennyja z 60-ch hadoŭ. Adrazu vidać, što jany nie vučylisia ŭ saviecki čas. Voś što było ŭ čytankach pa rodnaj movie ŭsiaho tolki pakaleńnie tamu.

Jasnaja dal: Kniha dla pazakłasnaha čytańnia ŭ 3-m kłasie dla škoł ź biełaruskaj movaj navučańnia. Minsk, 1987.

Bolš za pałovu tvoraŭ va ŭziataj nami čytancy było pryśviečana Leninu, Kamunistyčnaj partyi, Maskvie i Kramlu.

U najlepšych biełaruskich piśmieńnikaŭ adbirali šabłonnyja tvory najpierš na takija temy. Voś vierš, jakim adkryvałasia čytanka:

Ryhor Baradulin. Pieśnia radaści

Pahladzi ŭ prastory —
Šluć uśmieški zory
Hordaj i niaskoranaj vieličnaj ziamli.
Maładym pradvieśniem
Jość razdolle pieśniam,
—Lenin i Kastryčnik nam usio dali.

Sonca ŭ sercy kožnym.
Słavu kraju množym.
Ludzi svajho ščaścia sami kavali.
U Radzimy-maci
Nie źličyć bahaćcia, —
Lenin i Kastryčnik nam usio dali…

Družbu my macujem,
Čas na nas pracuje.
U suśviet startujuć našy karabli.
Śvietłyja darohi,
Šlach da pieramohi,—
Lenin i Kastryčnik nam usio dali.

U najlepšym vypadku heta moh być vierš pra «baraćbu za mir».

Pa-biełarusku dzieci vučyli, što ich radzima — Rasija i SSSR, kramloŭskija zorki.

Mark Smaharovič. Nad kartaj Rasii

Upeŭnienaść davała siłu…
Iljič spyniŭsia la stała.
Usia łapciužnaja Rasija
Na karcie pierad im była.

Jon vieryŭ, što minuć niahody
I što svabodny čałaviek
Uźnimie novyja zavody,
Pakoryć płyń mahutnych rek.

Pahaśnie dymnaja łučyna,
Kambajny vyjduć na pali…
La voč pramieńčyki marščynak
Ad śvietłych dum i mar lahli.

Praź ciažkaści i praź niastačy
U kabinietnaj cišyni
Rasiju jon takoju bačyŭ,
Jakoju stała ŭ našy dni.

Nił Hilevič. Radzima

…Ja — biełarus, i ja klanusia,
Što pad ściaham kumača
Ja ni na krok nie adstuplusia
Ad zapavietaŭ Iljiča. 

A voś prykazki, jakija biełaruskija dzieci vučyli 30 hadoŭ tamu:

Vidać z Kramla ŭsia Savieckaja ziamla.
Pa šlachu Lenina pojdzieš — ščaście ŭ žyćci znojdzieš.
Lenin zhurtavaŭ narody — pad ściaham svabody.
Słova Lenina nie zabudziecca: što skazaŭ, toje zbudziecca.
Praŭda Lenina pa ŭsiamu śvietu idzie.
Mirna žyć — ščaślivym być.
Dobra pracuješ — mir macuješ.
Kvietkam patrebna sonca, a ludziam mir.

Paśla 1991 hoda padručniki padčyścili ad ideałahičnaj nahruzki. Ale całkam abnavić ich, padabrać zusim novaje, sučasnaje napaŭnieńnie dahetul nie ŭdałosia. Dla hetaha pavinny pracavać razam najlepšyja biełaruskija litaratary, nastaŭniki i mietadysty.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej4

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, dzie mienavita pabudujuć darohu z Brylevičaŭ u Kurasoŭščynu1

Zamiežny žanich pabiŭ 9‑hadovaha syna niaviesty — zaviali kryminałku10

Centrabank Šviecyi zaklikaŭ hramadzian źniać najaŭnyja hrošy na vypadak vajny6

Rasijanin, asudžany za padpał mašyny biełaruskaha hienierała, raskazaŭ, jak jaho katavaŭ Kubrakoŭ10

Sietka Malanka adnaviła pracu

Pad Minskam adkryli zavod, dzie robaty vypuskajuć duchavyja šafy2

«Vyžyła tolki kotka». Abharełaja, jana prasiadzieła 12 hadzin na leśvicy paśla pažaru ŭ kvatery ŭ Maładziečnie, dzie zahinuli try čałavieki8

Biełaruska, jakaja vyrablaje broški ŭ vyhladzie dziaŭčat z čyrvona-zialonymi kakošnikami, ščyra nie razumieje, čamu jaje krytykujuć25

«Ja — «krysa», ale ja nie adzin taki». «Volnyja Kupałaŭcy» pakažuć śpiektakl pra danosčykaŭ i stukačoŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej4

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić